Brussels Live
HľadaťUpozorneniaÚčet
Všetky vysielania

Európsky parlamentVýbor pre priemysel, výskum a energetiku

Schôdza výboru ITRE

utorok 10. novembra 2026

Automaticky prepísané a preložené z pôvodného zvuku. Možné chyby.

Mená pochádzajú z ohlásení predsedu a sú tak označené; výbory nezverejňujú oficiálny zoznam. Neohlásení rečníci sú očíslovaní.

Dostaňte e-mail, keď tu zaznejú vaše slová

Na programe

  1. 1Schválenie programu rokovania
  2. 2Oznámenie predsedu
  3. 3Nariadenie Komisie dopĺňajúce Smernicu (EÚ) 2023/1791 Európskeho parlamentu a Rady a meniace Nariadenie Komisie (EÚ) 2024/1364, ktorým sa stanovuje spoločný ratingový systém Únie pre dátové centrá 2026/2895(DEA)
  4. 4Misia v Indii (Dillí), 21. – 25. september 2026
  5. 5Misia v ACER, Slovinsko (Ľubľana), 21. – 22. september 2026
  6. 6Misia v ENISA, Grécko (Atény), 21. – 23. september 2026
  7. 7Zmena nariadenia (EÚ) 2024/1252***I 2025/0385(COD) COM(2025)0946 - C10-0324/2025
  8. 8Výmena názorov s Marko Mišmašom, predsedom BEREC 2026, Alejandrou de Iturriaga Gandini, predsedníčkou BEREC 2027 a dr. Verenou Weberovou, riaditeľkou Agentúry pre podporu BEREC (Teleso európskych regulátorov pre elektronické komunikácie)
  9. 9Prezentácia Agentúry Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) o Správe o stave kybernetickej bezpečnosti v Únii
  10. Týždeň rovnosti pohlaví
  11. 10Výmena názorov o rovnosti pohlaví v rámci programu Horizont Európa 2021–2027 a perspektívach do budúcnosti s Joannou Drake, námestníčkou generálneho riaditeľa, Generálneho riaditeľstva pre výskum a inovácie (RTD), Európska komisia
  12. * * *
  13. 11Prezentácia štúdie „Budovanie vedúcich trhov prostredníctvom „Vyrobené v Európe“. Hodnotenie povinných nástrojov verejných obstarávaní a ich ekonomického dopadu“
  14. 12Spoločná komisiová procedúra (Pravidlo 59)
  15. Spoločná komisiová procedúra (Pravidlo 59)
  16. *** Elektronické hlasovanie ***
  17. 13Zriadenie Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť („ECF“), vrátane špecifického programu pre aktivity vo výskume a inováciách v oblasti obrany***I 2025/0555(COD) COM(2025)0555 - C10-0165/2025
  18. 14Zriadenie programu Horizont Európa, rámcového programu pre výskum a inovácie na obdobie 2028–2034, ktoré stanovuje pravidlá účasti a šírenia výsledkov a ruší Nariadenie (EÚ) 2021/695***I 2025/0543(COD) COM(2025)0543 - C10-0164/2025
  19. 15Zriadenie špecifického programu na implementáciu programu Horizont Európa – rámcového programu pre výskum a inovácie na obdobie 2028–2034, ktoré stanovuje pravidlá účasti a šírenia výsledkov v rámci tohto programu* 2025/0544(CNS) COM(2025)0544 - C10-0218/2025
  20. 16Výskumný a vzdelávací program Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu na obdobie 2028–2032, ktorý dopĺňa program Horizont Európa, rámcový program pre výskum a inovácie, a stanovuje príspevok Spoločenstva k projektu ITER 2025/0594(NLE) COM(2025)0594 - C10-0217/2025
  21. *** Koniec elektronického hlasovania ***
  22. 17Digitálne siete, zmena Nariadenia (EÚ) 2015/2120, Smernice 2002/58/ES a Rozhodnutia č. 676/2002/ES a zrušenie Nariadenia (EÚ) 2018/1971, Smernice (EÚ) 2018/1972 a Rozhodnutia č. 243/2012/EÚ (Zákon o digitálnych sieťach)***I 2026/0013(COD) COM(2026)0016 - C10-0014/2026
  23. 18Rôzne
  24. 19Dátum nasledujúcich rokovaní
  25. *** Uzavreté rokovanie ***
  26. 20Porada koordinátorov
  1. Rečník 1en

    Dobré ráno, kolegyne a kolegovia. Prosím, vezmite si svoje miesta; je 9.30 hodín a môžeme začať včas. Takže, vitajem všetkých. Môžeme začať s programom: dnes máme veľmi živú komisiu, takže musíme brať do úvahy aj čas. Prvým bodom je schválenie programu zasadzania. Ak nie sú pripomienky, môže byť program zasadzania schválený. Prejdeme teda hneď k bodu 2. Najskôr jedno oznámenie: ako zvyčajne je dnesné zasadnutie streamované na internete. Tolmočenie bude k dispozícii v 23 jazykoch. Teraz prechádzame k výmene názorov s Matschildom Wurthoferom, zástupcom generálneho riaditeľa Generálneho riaditeľstva pre energiu. Európska komisia k delegovanému aktu Komisie týkajúceho sa zavedenia spoločného hodnotiaceho systému Únie pre dátové centrá. A chcel by som privítať pani Matschild Wurthofer. Dúfam, že som meno vyslovil správne. Takže, zástupkyňa generálneho riaditeľa, ako som už povedal, k tejto výmene názorov. Ďakujem veľmi pekne. Za prijatie nášho pozvania. Komisia navrhla 21. septembra 2026 spoločný ratingový systém pre dátové centrá, ktorý má za cieľ urobiť spotrebu energie a vody dátových centier transparentnejšou formou delegovaného aktu. Ten sa v súčasnosti nachádza pod skúmaním Parlamentu. Termín na prijatie námietky proti tomuto delegovanému aktu je počas januárovej plenárnej schôdze 2027. Teraz máme 40 minút na tento výmenný pohovor. Po úvodných poznámkach nášho hosťa začíname prvou rundou koordinátorov alebo ich zástupcovia po dve minúty, po dve minúty každý, a potom budeme pokračovať s prejavmi z poslaneckej lavice; prejav z poslaneckej lavice budú mať po jednej minúte každý. Vyzývam všetkých členov, ktorí chcú vystúpiť, aby si svoje štítky umiestnili zvislo do držiakov. Ak to čas dovolí, umožním členom, ktorí chcú položiť doplnkovú otázku, aby tak učinili. Tak mi to prosím oznámte. Chcel som všetkým pripomenúť, vrátane nášho hosta, ale už na začiatku dňa, hneď na úplnom začiatku dňa, tak sa prosím držte prideleného času. A teraz pozývam pani Wurthoferovú, aby si vzala slovo na 10 minút vo svojom mene

  2. otvorené vystúpenia. Prosím, slovo máte vy.

  3. Rečník 2en

    Ďakujem, pani predsedníčka, pani Donno San. Vážení členovia Európskeho parlamentu, je to je mi potešením, že som tu. Ďakujem veľmi pekne za pozvanie, aby som mohol predstaviť takzvaný balík opatrení na energetickej účinnosti dátových centier, ktorý Komisia prijala 21. septembra, a v a najmä delegovaný nariadenie, ktoré zavádza spoločný ratingový systém Únie pre dátové centrá. Môj cieľ dnes nie je diskutovať kladné a záporné stránky dátových centier zo strany Komisie DGNR, ale ide skutočne o energiu a udržateľnosť dátových centier. kritériá pre dátové centrá, ale vidíme aj veľa prínosov v digitalizácii a transformácii nášho čistého energetického systému, a AI poskytuje v energetickom sektore tiež množstvo príležitostí. Napríklad v oblasti inteligentných sietí, flexibilita na strane dopytu, obojsmerné obojsmerné nabíjanie elektrických vozidiel alebo jednoducho presúvanie spotreby na lacnejšie hodiny. Digitalizácia a umelá inteligencia v energetickom sektore idú ruka v ruke s cenovou dostupnosťou, konkurencieschopnosťou, bezpečnosťou dodávok a dekarbonizáciou. Aj tak existujú aj výzvy, okrem všetkých prínosov, ktoré vidíme. V prvom rade ide o spotrebu energie. Vieme, že podľa posledných odhadov datácentrá tvoria približne 2,5 až 3 percenta celkovej elektrickej spotreby v EÚ. To sa však líši medzi členskými štátmi EÚ. Napríklad v Írsku spotreba dosahuje až 20 percent celkovej spotreby elektriny v krajine. V iných je to výrazne pod 3 percentami. Máme niekoľko uzlov, niekoľko miest, kde sa nachádzajú prevažne dátové centrá. umiestnené, ale scenár samozrejme pochádza aj z Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) je to, že dátové centrá budú rásť aj po roku 2030 a spotreba energie sa preto tiež zvýši. Druhým výzvou je, že dátové centrá môžu spôsobovať preťaženie siete v oblastiach, kde sa nachádzajú. centrá dát majú tendenciu sa zhromažďovať. Môžu pretažovať energetické siete a vodné zdroje a tiež existuje riziko, že nové dátové centrá môžu zvyšovať ceny energie a to, ako som už povedal, je naším hlavným cieľom: pozerať sa na dostupnosť a ceny energie. Preto si myslíme, že digitálny rast a vysoké udržateľné štandardy musia ísť ruka v ruke.

  4. a väčšina kapacity dátových centier, ktoré budú v prevádzke v nasledujúcich 20 rokoch, bude navrhnutá a postavená v nasledujúcich rokoch. A preto je dôležité konať teraz. Preto sme podnikli kroky v septembri. Mali sme návrh zákona o rozvoji cloudových technológií a umelnej inteligencie, CADA, ktorý má za cieľ do roku 2035 triasobne zvýšiť počet dátových centier, aby sa uspokojili potreby. Ale ako som už povedal, sme odhodlaní, aby boli dátové centrá v EÚ udržateľné. prostredníctvom podpory transparentnosti a najlepších dostupných technológií a zabezpečením toho, aby datácentrá prispievali k čistej energetickej transformácii. Pred niekoľkými týždňami sme predstavili strategický plán digitalizácie v energetickom sektore a prvým krokom je pozrieť sa na udržateľnú integráciu dát v systéme. Zvolili sme praktický a kooperatívny prístup. Chceme identifikovať riešenia a najlepšie praktiky z celej Európy. A následne ich zoskupíme ako súbor dobrovoľných záväzkov. V tomto zmysle pripravujeme, v úzkej spolupráci s orgánmi členských štátov, prevádzkovateľmi dátových centier, prevádzkovateľmi sietí a všetkými zainteresovanými subjektmi energetickej oblasti, model EÚ trojstranných dohôd o integrácii dátových centier. Dúfame, že budeme pripravení do konca roka. A potom pôjde o dobrovoľný model, ktorý sa bude môcť pilotovať v členských štátoch. regióny prispôsobené národným okolnostiam a prevedené do miestnych dohôd podpísaných regionálnymi a miestnymi partnermi. Ide teda o model integrácie dátových centier. Ale pôjdeme krok za krokom. V roku 2024 sme teda zaviedli európsku databázu o dátových centrách a systém reportingu, ktorý v tom čase mal zhromažďovať informácie a kľúčové ukazovatele výkonnosti o udržateľnosti dátových centier. Ako som už povedal, v septembri tohto roka sme prijali balík o energetickej účinnosti dátových centier, ktorý obsahuje správu pre Európsky parlament a Radu a delegovaný predpis, ktorým sa stanovuje spoločný hodnotiaci systém Únie pre dátové centrá. To dopĺňa systém reportingu. A ako tretí prvok sme spustili verejnú konzultáciu o možných minimálnych výkonnostných štandardoch.

  5. pre dátové centrá v EÚ. A to by sa týkalo nových alebo zrekonštruovaných dátových centier. Verejná konzultácia prebieha do 12. decembra. Pozývame preto všetkých zainteresovaných, aby sa zúčastnili. Takže ďalším krokom, ak to zainteresované strany chcú, by bolo stanovenie minimálnych energetických štandardov pre poslancov. Ale dnes sa venujeme k delegovanému nariadeniu, ktoré je vlastne náš balík z septembra, a delegované nariadenie je vlastne štítok, ktorý bude generovaný automaticky pre všetky dátové centrá, ktoré hlásia do databázy. Takto bude vyzerať tento štítok alebo tak vyzerá. Pre dátové centrá to znamená nulové dodatočné bremeno pre prevádzkovateľov dátových centier a verejnú správu, pretože to bude automatické pre všetky dátové centrá v databáze. Všetky štítky budú verejne dostupné ako súčasť existujúceho riadiaceho panelu. Hlavným cieľom je zvýšiť transparentnosť ohľadom spotreby energie dátových centier. a určite na podporu udržateľnejších verejných obstarávaní digitálnych aktív a služieb. To potom umožní porovnanie dátových centier v regióne a podpori nové návrhy alebo primerané opatrenia na zlepšenie energetickej účinnosti. Pôvod je v smernici o energetickej účinnosti (EED). Ale podľa nášho názoru pokrýva tri dôležité dimenzie udržateľnosti dátových centier. Na pravej strane vidíte power usage effectiveness, teda energetickú účinnosť. Water use effectiveness, čo je rovnako dôležité, pretože dátové centrá využívajú vodu spotrebovávajú veľa vody. A obstaranie nízkoemisných zdrojov energie, ktoré vidíte naľavo: obstaranie energie z obnoviteľných zdrojov, jadrovej energie a iných. Tieto sú teda kľúčové prvky etikety: musí byť čo najjednoduchšia, čo sme sa naučili z iných etikiet výrobkov, ale poskytuje viac transparentnosti v tejto oblasti. A s týmto by som chcel uzavrieť svoju prvú intervenciu. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Myslíme si, že je to dôležitý krok smerom k transparentnosti a udržateľnosti, ako som povedal na začiatku. Samozrejme, celá oblasť dátových centier zahŕňa oveľa viac aspektov, ale v energetickom sektore je to práve tu, kde sa pozeráme a kde chceme vidieť prínosy.

  6. výzvy. Ďakujem veľmi pekne.

  7. Rečník 1en

    Ďakujem za vaše jasné vysvetlenie a teraz dávam slovo EPP, pani Aura Salla.

  8. Aura SallaPPEen

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  9. Rečník 1en

    Áno, prosím.

  10. Rečník 2en

    A predovšetkým ďakujem, zástupkyňa generálnej riaditeľky, všeobecná poznámka: musíme prestať facilitovať dátové centrá pre americké a čínske spoločnosti, musíme si rezervovať našu elektrickú energiu a prírodné zdroje pre naše vlastné európske spoločnosti a musíme čo najrýchlejšie a čo najširšie začať voliť európsky cloud. Nie sú pochybnosti, že potrebujeme dátové centrá – to je nevyhnutné pre rozvoj umelnej inteligencie v Európe –, ale musíme sa uistiť, že ich umožníme európskym používateľom pomocou jasných pravidiel. Pravidlá musia byť spravodlivé a technologicky neutrálne, štítky musia poskytovať jasné a spolahlivé informácie, aby podniky, verejné orgány a občania mohli pochopiť a porovnať skutočný environmentálny výkon dátových centier. Chcem oceniť konštruktívnu spoluprácu medzi Parlamentom a Komisou: mnohé z obáv, ktoré sme viedli na jar 2026, boli zohľadnené v prijatom delegovanom akte, čo samozrejme vítame. Chcel by som však položiť otázku, ako meriame a komunikujeme udržateľnosť. Existuje dôležitý rozdiel medzi tým, čo je datové centrum pripravené urobiť, a tým, čo skutočne dodáva. Chápan nutnosť jednoduchého hodnotiaceho systému a to, že operátori by nemali byť penalizovaní za okolnosti mimo ich kontroly, ako je absencia diaľkového vykurovania, ale musíme sa tiež uistiť, že tí, ktorí dodávajú skutočné environmentálne prínosy, dostanú primerané uznanie. Mám tri otázky: prvý, prečo sa hodnotiaci systém zameriava na technickú pripravenosť namiesto merania skutočného množstva opätovne využitého odpadového tepla a poskytnutých služieb flexibility siete? Druhý, ako zabezpečí Komisia, aby tieto verejne dostupné štítky jasne rozlišovali medzi technickou pripravenosťou a skutočným výkonom, aby podniky, orgány verejnej správy a širšia verejnosť mohli urobiť informované porovnania? A tretí, či sa Komisia zaviaže riešiť tieto medzery pri revízii v roku 2028, aby hodnotiaci systém lepšie odrážal to, čo datové centrá skutočne dodávajú, pričom zohľadní okolnosti mimo kontroly operátorov? Verím, že toto

  11. urobiť hodnotiaci systém zmysluplnejším, podporiť skutočnú udržateľnosť a podporiť investície do infraštruktúry dátových centier v Európe. Ďakujem.

  12. Rečník 1en

    Ďakujem a teraz pre SND, pán Niels Fuglsang.

  13. Rečník 3en

    Ďakujem veľmi pekne, pán predsedníctva, a ďakujem aj tebe, Mechthild, za predloženie tejto etikety. Myslím si, že je to dobrý krok a naozaj, ako ste uviedli, pochádza z smernice o energetickej účinnosti. Boli ste tam dnes ráno počas rokovaní, keď sme ju prijali, keď som ja za Parlament rokovala. Takže si myslím, že je to naozaj užitočné, aby sme mali viac udržateľných dátových centier. Musím povedať, že s tým veľmi súhlasím s tým, čo povedala moja kolegyňa z EPP, že musíme rezervovať kapacitu pre európske dátové centrá. Nevidím náš záujem v tom, aby sme spotrebovávali všetku našu energiu a vodu na dátové centrá Microsoftu, Apple alebo Google a iných veľkých amerických technologických spoločností. alej zároveň samozrejme potrebujeme dátové centrá, pretože musíme byť nezávislí – nemôžeme ukladať všetky naše dáta v zahraničných dátových centrách, potrebujeme vlastnú kapacitu v Európskej únii. Preto si myslím, že toto označenie nám pomôže mať európske udržateľné dátové centrá. Mám dve otázky. Prvá sa týka odpadového tepla. Štítok uvádza iba to, či je dátové centrum pripravené na využitie odpadového tepla; neuvádza však, koľko odpadového tepla dátové centrum skutočne znovu využíva. Aké sú teda vaše názory na túto vec? Myslím, že by sa to dalo zlepšiť. A viem, že každé tri roky bude revízia, príležitosť na reformu štítku. Je to niečo, čo budete sledovať? Myslím, že by ste to mali sledovať s ohľadu na to, ako môžeme zlepšiť štítok, konkrétne odpadové teplo, pretože vieme, že dnes by dátové centrá mohli pokryť – odpadové teplo z dátových centier zodpovedá dopytu 4 miliónov európskych domácností. V Dánsku máme veľa systémov diaľkového vytápania, ale iba štyri z našich 54 dátových centier využívajú odpadové teplo, takže si myslím, že to môže byť zlepšené. Ďalšia otázka, ktorú by som vám chcel položiť, sa týka flexibility: aj vo štítku máte položenú otázku, či môžu byť dátové centrá flexibilné

  14. takto znižujete dopyt po elektrickej energii a špičkové hodiny, ale nemerate, či sa v praxi naozaj využíva tento potenciál. Bolo by to niečo, nad čím by ste sa mohli zamyslieť, vedieť, premýšľať o tom, ako môžeme v nadchádzajúcich rokoch vylepšiť túto etiketu? Ďakujem.

  15. Rečník 1en

    Ďakujem v mene ECR, Diego Solier. Dobrá, budem hovoriť po španielsky, ospravedlňujem sa. Ďakujem. Ďakujem ako hlavný spravodajca tejto iniciatívy. Pravda je, že sa mi táto iniciatíva javí ako vhodná, ale rád by som najprv urobil niekoľko úvah. Po prvé: berie táto iniciatíva do úvahy rôzne typy dátových centier? Mám na mysli, že dátové centrum pre colocation nie je to isté ako cloudové dátové centrum alebo dátové centrum pre umelú inteligenciu. Sú to rôzne typy dátových centier s odlišnými požiadavkami na energiu aj chladenie. Po druhé: to, čo povedal môj kolega z delegácie Sandi, považujem za veľmi dobrý nápad, pokiaľ sa dátové centrum nachádza v blízkosti oblastí, kde môže poskytnúť túto teplo, napríklad civilným zónam, ktoré by z toho mohli mať prospech. To sa mi javí ako perfektné, ale niekedy fyzika nepomáha. Tieto dátové centrá sú umiestnené v situáciách alebo regiónoch, ktoré nie sú blízko mestských centier, takže toto teplo sa nikdy nedostane do mestského centra, aby z neho mohlo byť využité. Preto, samozrejme, len vtedy, keď sa takéto dátové centrum môže nachádzať blízko mestského územia a prinášať dodatočný prínos, malo by sa to zohľadniť. spoločnosti, pretože je umiestnené v tejto oblasti. To, čo som chcel povedať, je, že toto je úvaha a takmer otázka: berie toto klasifikácia do úvahy geografickú zónu? Nie je to isté, či je dátové centrum v regióne Španielska alebo južnej Európy alebo v severnej Európe. Prečo? pretože chladiace systémy v južnej Európe spotrebúvajú viac energie a sú odlišné od tých v severnej Európe. Prečo je napríklad Írsko veľkým centrom dátových centier? Kvôli meteorologickým podmienkam, ktoré pomáhajú, okrem iných faktorov. Je dôležité zohľadniť túto diferenciáciu alebo zohľadniť geografickú situáciu miesta, kde budú dátové centrá umiestnené. Chcel by som tiež – a chcem skončiť, pretože mi končí čas – požiadať DG

  16. Ener spolupracuje s DG Connect na tomto type regulácie, pretože je dôležité, aby v komisii bola táto komunikácia a aby táto návrh nijako neobmedzil to, čo sa momentálne robí v oblasti rozvoja cloudu cez zóny akcelerácie. Veríme, že ide o veľmi silný mechanizmus na podporu rozvoja dátových centier a nechceli by sme, aby tieto ustanovenia boli nejako ovplyvnené touto dobrou voľbou DG Ener. Ďakujem, Diegu.

  17. Rečník 1fr

    Teraz za skupinu Renew vystúpi pán Christophe Grudler.

  18. Christophe GrudlerRenewfr

    Ďakujem, pani predsedníčka, budem hovoriť po francúzsky. Ďakujem, pani námestníčke generálnej riaditeľky, za vašu prezentáciu. Chcem veľmi zretelne pochváliť vývoj v tejto konečnej verzii Zmluvy aliancie; naozaj sa pohybujú správnym smerom. Ak mi to dovolíte povedať, prešli sme dlhú cestu, pretože v prvej verzii, ktorú ste rozposlali, bola jadrová energia jednoducho vylúčená, čo bolo v čase, keď sama Ursula von der Leyen na Svetovej jadrovej výstavke pri Paríži povedala, že sa dopustila strategickej chyby tým, že všade blokovala jadrovú energiu, a že to teraz pochopila, a len pár dní nato sa objavila nová verzia. verzia delegovaného aktu, v ktorej bola jadrová energia v skutočnosti zakázaná. Centrá dát napájané jadrovou energiou preto neboli uznávané, kým centrá dát napájané zemným plynom s malou zmluvou na veternú energiu boli uznávané a oceňované. Bola to naozaj stratégická chyba, klimatický a priemyselný nonsens. Spolu s niekoľkými kolegami z rôznych skupín sme upozornili predsedu a generálneho riaditeľa DGNR a text, ktorý je dnes predložený, predstavuje dôležitý pokrok a víťazstvo tejto nadstraníckej mobilizácie. Táto otázka je stratégická, pretože Európa chce do siedmich rokov trojnásobne zvýšiť kapacity svojich dátových centier; bez hojnej, dekarbonizovanej a kontrolovateľnej energie nebude európska digitálna suverenita ani umelá inteligencia. Mám preto dve veľmi krátke otázky. Za prvé, môžete garantovať, že od leta 2027 bude možné využitie jadrovej energie zahrnúť do tejto etikety s rovnakou viditeľnosťou ako obnoviteľné zdroje energie? Za druhé, pravidlo dodatočnosti, ako bolo stanovené v prvej verzii, vyvolalo vážne obavy. Môžete potvrdiť, že pravidlo 10 rokov nebude penalizovať existujúce výrobné kapacity, myslím najmä jadrové elektrárne a priehrady? vodné elektrárne postavené pred niekoľkými desiatkami rokov, ktoré stále vyrábajú dekarbonizovanú elektrickú energiu

  19. budú sa inštalácie naozaj môcť hodnotiť pod touto značkou? Ďakujem. Ďakujem.

  20. Rečník 1en

    A teraz prejdeme k Zeleným, pani Utah Paulus.

  21. Jutta PaulusVerts/ALEen

    Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, a ďakujem aj tebe, Mechteld, že si tu. Ja som bol tiež s Nielsom v tej istej miestnosti, keď sme rokovali. samozrejme smernica o energetickej účinnosti budov a musím povedať, že ma veľmi potešilo, ako je Parlament jednotný v potrebe ukončiť závislosť od zahraničných operátorov a tiež v potrebe vyhradiť cenný priestor a kapacitu siete pre európskych operátorov. Mám otázku, ktorá je vlastne prvou otázkou, a týka sa reportingu, pretože vieme, že približne 30 % operátorov predložilo report, ktorý boli povinné, preto moja otázka znie: aké dôsledky z toho Komisija vyvodí? Ako presvedčíme zvyšných 70 % o skutočné poskytnutie svojich údajov? Domnievam sa, že názov „balík o energetickej účinnosti dátových centier“, ktorý zahŕňa aj jadrovú energiu, je akýmsi oxymorónom, pretože jadrová energia nie je nikdy účinná – to je termodynamika. Vy to viete, pane Grudler by to chcel zmeniť, ale bohužiaľ fyzikálne zákony sa zmeniť nedajú. Moja otázka je však skôr táto: ako by pomohli certifikáty z existujúcich jadrových elektrární, ako je Katamam, viete, všetkých elektrární, ktoré už dnes fungujú, ako by tieto certifikáty pomohli pri prechode? Lebo nič by sa nemuselo meniť, nebolo by treba stavať nové kapacity, takže pre mňa nie je úplne jasné, aký zmysel má táto etiketa „pripravené na odpadové teplo“ – mám rovnaký dojem ako pani Pán Salah a páni Fuglesang a Sollier, celý zmysel veci spočíva v tom, že by si operátor mal vybrať lokalitu, kde sa dá teplo využiť, namiesto toho, aby si najprv vybral lokalitu a potom povedal: ach, tu sa moje teplo nedá využiť. Súhlasím však s vašou otázkou, ako by sa mohlo urobiť rozlíšenie medzi napríklad hyper-skalermi a ko-lokátormi. Zamýšľa Komisia nejaký benchmark založený na type aktivity alebo aké sú iné nápady? Ďakujem.

  22. Rečník 1en

    Ďakujem a teraz pre ľavicu pán Per Clausen.

  23. Per ClausenThe Leften

    Ďakujem veľmi pekne a budem hovoriť po dánsky.

  24. Per ClausenThe Leftda

    Chcel by som sa najskôr poďakovať zástupcovi riaditeľa za jeho prítomnosť dnes, aby sme mohli viesť túto dôležitú diskusiu. Je pravda, že EÚ veľmi chýbajú prehľadné hodnotenia udržateľnosti, ktoré by sa dali porovnávať medzi členskými štátmi EÚ. Takýto prehľad by sme mali mať už dávno predtým, než veľké americké dátové centrá začali preťažovať naše krajiny. Verím tiež, že rozhodne potrebujeme stanoviť nejaké spoločné minimálne štandardy. v súčasnej podobe európski občania platia za to, že americkí technologickí oligarchovia využívajú naše spoločné zdroje. Občania vidia, ako hlučné dátové centrá vyrastajú vedľa ich domovov, ktoré kedysi stáli v malebnom prostredí, ale teraz sa náhle nachádzajú v priemyselnej oblasti s hlukovým znečistením, napríklad vo Fínsku. Videli sme, ako zle to môže dopadnúť, keď Google nelegálne vyťal 250 000 stromov a zničil cenné lesy a biodiverzitu, ale aj dodávatelia vody varujú, že dátové centrá môžu negatívne ovplyvňovať vodné zdroje, a my sme tiež videli, ako sú pracovné podmienky v niektorých z týchto dátových centier, a to nielen počas výstavby, ale aj neskôr počas prevádzky, hlboko problematické a ohrozujú zelenú transformáciu. Nie je teda pochýb, že potrebujeme prehľad dôsledkov dátových centier v EÚ, ale potrebujeme tiež jednoducho obmedzenia ich nadmernej exploatácie našich zdrojov. A hoci Komisia plánuje predložiť minimálne štandardy v polovici roku 2027, stále potom by mnohé dátové centrá vlastnené americkými spoločnosťami mohli doraziť do Európy skôr, ako sa očakáva, a následky by sa mohli stať nezvládateľnými; preto moja otázka v podstate znie, čo Komisia plánuje urobiť v tomto období, aby predišla environmentálnym a klimatickým dôsledkom nových dátových centier, a či tu nie je vhodné dočasné zastavenie činnosti ako model, ktorý by nám pomohol zabezpečiť, že budeme mať v budúcnosti európske dátové centrá – európske, vlastnené a kontrolované Európanmi?

  25. Rečník 1en

    Ďakujem, teraz sa skončil čas kolegyne a kolegov a opäť dávam slovo komisii pre vaše odpovede.

  26. Rečník 3en

    Takže predovšetkým veľmi ďakujem a vidím, že Parlament má naozaj veľkú podporu pre našu iniciatívu, aby sme sa na dátové centrá pozerali z perspektívy udržateľného ET a určite zahrnuli energetickú účinnosť, účinnosť využitia vody a čistú energiu. teda v tomto zmysle si myslím, že sme naozaj na dobrej ceste a veľmi vám ďakujem za vašu podporu. Teraz sa vracam k otázkam. Odpadové teplo je samozrejme veľmi dôležitým prvkom a malo by sme ho využívat čo najviac tam, kde je dostupné. Odpadové teplo je určite súčasťou našej energetickej politiky, ale štítok bude poskytovať informácie len o dátových centrách, ktoré sú ochotné poskytnúť odpadové teplo potenciálnemu odberateľovi. Skutočné využitie alebo opätovné využitie odpadového tepla nebolo zahrnuté, aby sa nediskriminovali dátové centrá, ktoré na to nemajú príležitosť. Je to také jednoduché. V niektorých niekedy máte tú možnosť, samozrejme, ju veľmi vítame, ale nemali by sme penalizovať samotné dátové centrum, keď nie je možnosť využiť odpadové teplo alebo inú energiu. Preto sme, ak mi to tak mohiem povedať, prijali neutrálny prístup: to, čo je k dispozícii na mieste, uvedieme na štítok, ak nie je, tak nie. Bohužiaľ to nie je chyba dátového centra, samozrejme náš všeobecný prístup k energetickej politike je využívat čo najviac odpadového tepla, čo je zahrnuté v našich návrhoch pre EÚ a iných, ale nemalo by sa to penalizovať. To bolo trochu to otázka, ktorú som dostal. Ďalším aspektom je, že som uviedol, že budeme pracovať so všetkými zainteresovanými stranami – členskými štátmi, dátovými centrami, poskytovateľmi – na nejakom druhu trojstrannej zmluvy a že do konca roka budeme mať modely a osvedčené postupy. Tie budú následne zahrnuté do prehľadu, ktorý plánujeme na rok 2028, ktorý je už súčasťou našej návrhu. Ak teda v priebehu najbližších dvoch rokov budeme mať viac dôkazov, že to je možné nejakým spôsobom, budeme s tým veľmi spokojní. To bolo tretie odpoveď na otázku poslanca, aby sme to zahrnuli do prehľadu a eventuálne zlepšili to, čo robíme. A myslím, že Niels, si začal veľmi dobre – základom je smernica o energetickej účinnosti, ktorá ako

  27. pane spravodajkyňa, teraz je na rade; ostatní, vy ste rokovali a preto je východiskom aj to, aby sme sa dostali k panu Krügler sa týkal energetickej efektívnosti, ktorá je súčasťou našich povinností v oblasti energetickej efektívnosti; to bola hybná sila. Sme technologicky neutrálni. Chceli sme energetickej efektívnosti, ale vdaka našej práci za posledné dva roky s reportami a databázou sme si uvedomovali, že voda je otázkou, ako viete. Preto sme zahrnuli vodu, ale aj jadrovú energiu ako technologicky neutrálnu, okrem obnoviteľných zdrojov energie a jadrovej energie. čisté energetické zdroje – to je teraz súčasťou našej klasifikácie etikiet. Nebolo žiadne úmyselné zameranie sa na energetickej účinnosti a začali sme s obnoviteľnými zdrojmi energie, ale sme veľmi radi, že môžeme zahŕňať všetky nízkoemisné energetické zdroje. Ako môžete jasne vidieť, začíname s obnoviteľnými zdrojmi energie a jadrovou energiou. Existuje aj kategória nešpecifikovaných zdrojov – zatiaľ. Možno o dva roky budeme konkrétnejší, ale musíme nájsť aj rovnováhu medzi prehľadnosťou a ľahkosťou čítania, aby sme nezaťažili systém príliš. Je jasné, že základom je smernica o energetickej účinnosti, ale vyvinuli sme sa a, pokiaľ som pochopil, aj Parlament to uvítal: tieto tri hlavné kritériá udržateľnosti, teda čisté energetické zdroje, ktoré sú tu zahrnuté. Podľa mňa odpadové teplo zahŕňa flexibilitu, flexibilita je samozrejme trochu podobná. Samozrejme chceme, aby dátové centrá prispievali čo najviac k flexibilite po stránke dopytu, ale nechceme penalizovať tých, ktorí to nedokážu. Možno to bude aj niečo, čo sa budeme viac riešiť o dva roky, keď budeme revidovať štítok. Myslím, že chceme viac flexibility, je to určite aj dôležitý politický cieľ, ktorý sledujeme v energetickom sektore, a je to trochu podobné aj v prípade odpadového tepla: chceme ho, ale nechceme penalizovať dátové centrá, ktoré na to ešte nemajú príležitosť. Potom sme dostali otázku od španielskeho poslanca o tom, kde sa nachádzame v otázke umiestnenia a klimatických variácií a ich vplyvu na spotrebu energie a vody. Naším hlavným cieľom je zvýšiť transparentnosť, preto je dátové centrum hodnotená na základe objektívnych kritérií.

  28. o spotrebe energie a vody a o čistých energetických zdrojoch, ktorá sa nám javí ako najpriamočiarejšie riešenie a ktorá umožňuje rôzne hodnotenia a umožňuje porovnania. Chceme však dodať, že v etikete máme aj povinnosť alebo sprievodný dokument, ktorý je súčasťou nášho delegovaného aktu, aby sme poskytli vysvetlenia a metodiku hodnotenia. potenciálny vplyv klímy na spotrebu energie a vody, ktorý sa nazýva PUE a WUE, aby sa dali porovnávať dátové centrá v celej Európe. Existuje teda táto možnosť a táto povinnosť v sprievodnom dokumente, aby sa tiež posúdilo, kde sa daná lokalita nachádza a aký je potenciálny vplyv klímy na spotrebu energie a vody, čo sa môže líšiť napríklad v Španielsku a Fínsku, v Poľsku alebo v iných krajinách. Existuje teda prepojenie s lokalitou prostredníctvom tejto metódy, myslím si. Odpovedal som panu Krügler o jadrovej energii, merci beaucoup, a neustúpime v otázke veku aktív a záruk. pôvody a PPAs sa musia byť späté na výrobné aktíva, ktoré boli uvedené do prevádzky alebo ktoré prešli podstatnou obnovou, ktorá predĺžila ich prevádzkovú životnosť o nie viac ako 10 rokov pred rokom spravodajstva, to je tiež súčasť odpovede na pánu Krüglerovi Krügler k Jutte Paulus, veľmi ďakujem. Myslím, že som na to už čiastočne odpovedal: pôvod a tiež povinnosť podávania správ sú súčasťou dohľadu nad trhom členských štátov. Členské štáty musia konať. Je to nástroj trhu, takže naozaj chceme členské štáty podnietiť k činnosti prostredníctvom inštitúcií dohľadu nad trhom. Myslím si, že ďalšie prvky, ktoré boli spomenuté, ako sú pracovné podmienky, sú dôležité, ale toto označenie sa týka predovšetkým udržateľnosti. Ako som už povedal na začiatku, existujú aj iné kritériá pre umiestnenie dátových centier, ale toto označenie sa zameriava na energetické zdroje a samozrejme na pracovné podmienky. širšieho kontextu a toto je náš návrh etikety, ktorá je súčasťou tohto CADA tohto balíka cloudu a umelnej inteligencie, ktorý sme ako Komisia predstavili, ktorý je trochu širší, čo sa týka suverenity údajov a iných aspektov, ale možno som na otázku úplne neodpovedal. Áno, otázka sa týkala skôr toho, čo pán

  29. Sawyer už povedal, že ko-lokácia je iná ako hyperškálovač, spýtali sa. Pre ďalšie kolo teda, ste už hotoví s odpoveďami? Áno, ďakujem za odpovede. Prejdeme k ďalšiemu kolu prehovorov. Jedna minúta pre EPP, potom S&D, pán. Nico Gonzalez Casares Ďakujem, prepáčte, prepáčte, kolego. Nezaplietol som sa, prepáčte. Takže najskôr kolegyňa Salla, prosím. Ďakujem, ale to nie je kolo, ktoré ste práve povedali, však? Iné kolo, však? Áno. áno, áno. Senátori majú dve kolá. Obe sú nasledujúce otázky. Áno, len pre jednu nasledovnú otázku, áno, len nasledovnú otázku. otázka, dobre, dobre, takže ešte jedno dôležité bod: Komisia uviedla, že tento ratingový systém by mohol informovať aj budúce právne predpisy, ako ste práve uviedli, napríklad Nariadenie o cloude a umelnej inteligencii. To ho robí obzvlášť významným. je dôležité, aby sme od začiatku mali správne indikácie nový faktor nízkoemisnej energie uznáva ako obnoviteľné zdroje, tak aj jadrovú energiu, čo je vítaný vývoj Môže Komisia potvrdiť, že budúce požiadavky budú tiež uznávať všetky zdroje nízkoemisnej elektrickej energie, vrátane jadrovej energie spoliehať sa predovšetkým len na indikátory obnoviteľnej energie a, čo je dôležité, ako zabezpečí Komisia, aby sa tieto označenia nestali automaticky záväznými požiadavkami bez primeraného posúdenia dopadov a bez prerokovania Parlamentu? Ďakujem. Budem hovoriť po španielsky. Chcel som zdôrazniť otázku, ktorú pred chvíľou položil pán Salas z PP. Myslím, že je dôležité uznať to, čo povedal o nízkoemisnej energii, pretože, ako vieme, energetický mix každého štátu v Európskej únii je iný. Sú krajiny, ktoré v súčasnosti nemajú jadrovú energiu a sú závislé od iných zdrojov energie. rozdiely, ktoré existujú, či sú považované za zelené, preto je dôležité toto uznanie nízkoemisnej energie a navyše som chcel ešte niečo povedať o Zelených a nie len kvôli pripomienkam pána 80. % zataženia dát a služieb v Európe sú samozrejme v rukách

  30. zahraniční hyperškálovacie spoločnosti, čo navrhuje každá z nich, je zlepšiť a vzdialiť sa od tejto závislosti, v ktorej sa teraz nachádzame, ale s rozumom sa nemôžeme za dva dni posunúť z miesta, kde sme, na miesto, kam chceme dôjsť – musíme to robiť s rozumom a s dobrými praktikami. Preto mi moratórium pripadá trochu komplikované, pretože technológia nečaká. Ak teraz okamžite zastavíme rozvoj dátových centier, tak... Podľa mňa prehráme ďalšie technologické preteky. Ďakujem. Okay, nevedel som, že bude nasledovné kolo, ale keď už je, rád by som sa spýtal: môže dátové centrum, ktoré v noci využíva energiu z uhlia alebo plynu, stále získať zelenú značku? Pokiaľ som to pochopil, táto značka sa zakladá na garantovaných pôvode a zmluvách o nákupe energie. ktoré umožňujú dátovým centrom zdokumentovať, že si kúpili dostatočné množstvo obnoviteľnej elektriny na pokrytie svojho ročného spotreby, avšak to nutne neodráža skutočný zdroj elektriny, ktorú spotrebúvajú v čase jej používania. Ako zabráni Komisia tomu, aby sa štítok udržateľnosti nestal cvičením v greenwashingu, keď vydavatelia štítku udelia štítok, hoci Dáta centra sa na papieri môžu javiť ako zelené, aj keď v praxi stále silno závisia od fosílnych palív. Ďakujem, Paul. Áno, ďakujem veľmi, pane predsedajúci. Nežiadala som moratórium – to bola Ľavica – ale možno som nebola dosť jasná. Moja otázka znel: máme rôzne typy dátových centier, ako pán Ako povedal Sawyer, máme co-locators, máme hyperscalers, máme AI tréningové zariadenia a všetky tieto dátové centrá alebo takéto typy dátových centier majú rôzne charakteristiky, tak si myslím táto otázka je tiež moja: už Komisija uvažuje o zavedení benchmarkingového systému súvisiaceho s typom dátového centra? To by totiž malo zmysel, pretože sa vlastne nedá

  31. porovnajte ich trochu tak, ako to máme v nariadení o ekodizajne: rozlišujeme medzi malými a veľkými autami, pretože veľké auto bude vždy spotrebovávať viac energie ako malé. Takže vlastne moja otázka znie: čo je z vašich vysvetlení, čo som úplne nepochopil? Počúvate? stále som nepochopil, prečo nemá prevádzkovateľ dátového centra vplyv na využitie odpadové teplo, pretože si môže vybrať lokalitu, kde sa dá odpadové teplo využiť, a to vo svojom možností a určite plne súhlasím s kolegami, že by sme sa mali snažiť o dáta centrá, ktoré sú vo vlastníctve Európanov a sú nimi aj kontrolované, pretože sme na nich závislí a vidíme, čo dokážu Spojené štáty urobiť za pár dní, dobre? Takže posledné, áno, prosím o uzatvorenie, ďakujem, a ešte budem hovoriť po dánsky, dva. Prvá otázka znie: ak nebudeme požadovať, aby odpadové teplo z dátových centier bolo opätovne využívané, ako zabránime systematickému umiestňovaniu dátových centier na miesta, kde sa môže odkazovať na nemožnosť opätovného využitia odpadového tepla? Lebo si myslím, že je to dôležitá otázka, pretože ak sa dátové centrá umiestnia na takýchto miestach, hrozí nám obrovské plytvanie energiou. a to sotva môže byť jediným naším želaním o energetickej účinnosti, a druhá otázka znie: ak nechcete moratórium, ako potom zabezpečíte, že v nasledujúcich rokoch nevznikne množstvo amerických dátových centier, ktoré neberú ohľad na energetickej účinnosti? V takejto situácii sa nachádzame. Teraz dávam slovo. Máte 40 sekúnd na odpoveď na nasledujúcu otázku. Ďakujem pekne. Myslím, že som už povedal, že tento návrh je súčasťou CADA a vidím, že sú tu spravodajcovia alebo spoluspravodajcovia CADA. Preto sa zameriavam na energetickú stránku. Umiestnenie dátového centra má určite rôzne kritériá: jedno z nich je odpadové teplo, ale môžu byť aj iné. Preto sme sa rozhodli pre štítok. Nemôžeme to penalizovať – je to plus. určite, ale niektoré členské štáty alebo poskytovatelia dátových centier sa môžu rozhodnúť ísť niekam inam

  32. aj pripojenie k sieti je tiež dôležitým faktorom, ako aj pracovná sila, mám na mysli, že existuje veľa kritérií pre lokalizáciu. To, čo sme urobili v Komisii, bolo to, že sme už mali jedno a budeme mať aj ďalšie okrúhle stoly, kde spojíme digitálnu stránku, akoby som to mohol povedať, a energetickú stránku, teda prevádzkovatelia prenosových sústav, poskytovatelia dátových centier, podniky a tak ďalej, a tiež členské štáty, aby sa kritériá lokalizácie medzi sebou pred výberom miesta porozprávali a vedeli, že napríklad odpadové teplo je dôležité kritérium, ale okrem toho nerozhodujeme, kde bude dátové centrum umiestnené, len to zohľadňujeme v etikete. Myslím, že toto je jeden bod týkajúci sa rôznych typov údajov – je to pravda, rôzne typy. na štítku pod našou európskou vlajkou je uvedený prevádzkovateľ dátového centra a typ dátového centra s x x x x x tam bude uvedený typ a to sme sa rozhodli a nemôžeme mať rôzne štítky pre rôzne typy dátových centier, ale je transparentné, aký typ dátového centra to je a vy ste spomenuli niekoľko tak to je zohľadnené na štítku, aby ľudia videli transparentnosť, kde sa nachádza, bola aj otázka áno ohľadom budúceho zásobovania energiou, zatiaľ ako som povedal predtým, sú tam uvedené obnoviteľné zdroje a jadrová energia, je tam aj možnosť „neurčené“, čo to môže byť ktoréhokoľvek iného zdroja, ak sa pozrieme na prehľad o dva roky, musíme to prepracovať a byť možno trochu konkrétnejší alebo to urobiť inak – urobíme to v správe a prehľade, ale zatiaľ je to najjednoduchší spôsob. A to sa týka aj otázky Nielsa: nejde o úsilie o získanie energie, ale o skutočnú energetickú zmes. Dáta centrum, GOPPAs, ako ste správne podotkol a spýtal sa, ide skutočne o úsilie dátového centra poskytnúť a získať čistú energiu. Nie je to o energetickej zmesi, ktorá tvorí základ pre označenie zdroja energie. To sa zakladá na GO a PPAs, čo je spôsob, ako to robíme všeobecne, aby sme zabezpečili jasnosť a transparentnosť. Myslím, že som zodpovedal väčšinu otázok, takže veľmi ďakujem. Robíme na tom veľmi veľa.

  33. túžime sa teším na vašu reakciu a áno, máme ich veľa, dobre, dobre, ospravedlňujem sa, nie, prosím, jeden kolega požiadal o slovo, takže pán Nico Gonzalez Casares, najprv otázka k poriadku, prosím, neberte mi moju minútu, toto je veľmi dôležitá debata, je na vrchole programu a vidíte, že toto je jedna z najväčších komisií tohto Parlamentu a je tu iba pár členov prítomných. Prečo? Ak venu 80 % času debaty venovať kolám a kolám koordinátorov, ostatní členovia nemôžu hovoriť a nie sú tu. Takže si musíme premyslieť: toto je debata pre nás, nie je to o milosrdenstve, ale taká je realita. Dnes je utorok ráno, vrchol návštevnosti v Parlamente, a to je realita. Nechceme takéto debaty. Musíme sa zamyslieť, čo sa naozaj deje s touto druhou rundou po runde po runde, kedy iní členovia nemajú možnosť hovoriť. Vidíte, v Kresťanskodemokratickom hnutí (EPP) je jeden alebo dvaja prítomní členovia, najväčšia skupina v sále. Neviním ich, ale preto, že iní členovia nemôžu hovoriť. Je jasné, že potrebujeme širšiu debatu o nasadení dátových centier v Európe. Dátové centrá musia predovšetkým zabezpečiť suverenitu. Nedosiahneme to pomocou tejto etikety. Táto etiketa nie je cieľom sama osebe, ale potrebujeme suverenitu, aby nás nikto nemohol zbaviť služieb poskytovaných našimi dátovými centrami. My dodávame energiu, vodu, územie a iní nás môžu kedykoľvek vypnúť. Musíme tomu zabrániť. Ale toto nie je miesto pre takúto diskusiu. Na druhej strane udržateľnosť bola to, čo mala táto etiketa zabezpečiť, a je prekonaná samotnou diskusiou – verite mi. je to cvičenie dobrej vôle, ale je úplne prekonaný. Prečo? Lebo nám to nezaručuje skutočný dopad. S touto etiketou nedokážeme zistiť ani celkovú spotrebu energie datového centra v megawatoch, spotrebu vody v litroch alebo megawatthodín obnoviteľnej energie. Nedokážeme zistiť ani emisie CO₂, ktoré každé datové centrum spôsobuje. Je teda úplne

  34. prekonaná a musíme ísť ďalej, myslím si. Verím, že Komisia má tu príležitosť s minimálnymi štandardmi, minimálnymi výkonnostnými štandardmi, legislatívnym návrhom. Komisia považuje alebo chápe, že teraz je čas stanovit záväzné európske ciele, aby bola skutočne suverenita a udržateľnosť. Prepáčte, pani predsedníčka. Ďakujem, kolego. A teraz pre novú pani/pána Katri Kurmuni. Ďakujem, pán predsedajúci. Počas tejto diskusie som si všimol, že existujú obrovské prekročenia, ktoré vnímame viac-menej rovnako, a nie je pochýb, že by sme podporili nové technológie a dátové centrá. To, čo však väčšinu z nás znepokojuje, je, že teraz sú v popredí Američania a Číňania a my im odovzdáme veľa našej energie, energetických sietí a vodných zdrojov. A keď sa Európania – dúfajme – objavia na týchto trhoch v určitom okamihu, už nebudeme mať čo ponúknúť. Aspoň ja, a predpokladám, aj moji kolegovia, sme dostali veľa spätnej väzby od občanov, ktorí sa obzvlášť obávajú článku 5, odseku 5, o rovnakej téme, ktorú uviedol predchádzajúci hovorca: že tieto štatistiky nie sú viditeľné, že veľa údajov o spotrebe sa skrýva pod obchodným tajomstvom. Prečo ste preto reformulovali článok 5, odsek 5, takto a nie verejne, kde by všetko malo byť verejné v záležitostiach verejného záujmu? Ďakujem, pani Sophie Erickson.

  35. takže kedy predstavíte záväzné požiadavky, aby sa zabezpečilo, že dátové centrá ponesú zodpovednosť za svoj narastajúci dopyt po elektrickej energii? Potrebujeme tu jasnú odpoveď. Technologickí giganti sa rýchlo rozširujú, domácnosti by nemali platiť cenu za to, že politici konajú príliš neskoro. A chcem tiež povedať, že nemôžeme nazvať dátové centrum udržateľným, ak ľudia, ktorí ho stavajú, pracujú bez základných práv a niekedy v takmer otrockých podmienkach. Ďakujem veľmi pekne, ďakujem veľmi pekne. A na záver pani Benedetta Scuderi. Ďakujem, pane predsedajúci. Ďakujem komisii za tento dôležitý debate o dátových centrách. Pozerajúc sa na etiketu, zdá sa mi trochu nekonzistentné hovoriť o etikete udržateľnosti, keď práve komisia – ako sme povedali, ako povedali aj mnohí kolegovia – uviedla, že údaje o dátových centrách sú podliehané utajeniu. Takže miestne komunity a správy vedú len to, že existuje energetickej účinnosti, aniž by vedeli, koľko energie sa spotrebuje, koľko vody sa využíva a aký je skutočný dopad na túto komunitu. Myslím, že je potrebné v tejto veci urobiť jasnosť. Ďalšia vec: ako bude táto etiketa informovať všetky tie obce, mestá a regióny, ktoré potrebujú skutočné informácie, aby mohli rozhodnúť, ktoré dátové centrá môžu schváliť? A ešte jedna vec: zdá sa mi, že sme trochu pozadu. Prísť teraz s etiketou, keď prichádzajú tisíce a tisíce žiadostí od dátových centier – prevažne amerických – a nestanoviť jasné pravidlá, hovoriac, že trieda G v Európe sa neriadi a trieda F v Európe sa neriadi, potrebujeme udržateľné európske dátové centrá s jasnými pravidlami a etiketou. Zdá sa mi, že je to veľmi pomalý krok, kým big tech zrýchľujú. Ďakujem, kolegyňa, za váš odpoveď. Prosím, venujte si chvíľu, je dôležité, aby odpoveď bola krátka. Dobrá, budem stručná. Ďakujem veľmi pekne. Predovšetkým, ako som povedala na začiatku, konáme teraz preto, lebo konáme

  36. v priemere spotrebúvajú naše elektriny v EÚ 2,5 až 3 % centrá dát, a po roku 2030 sa tento podiel určite zvýši. Preto teraz konáme v tejto oblasti s týmto označením, s našim plánom, a aktuálna verejná konzultácia sa týka ďalšieho kroku: minimálneho štandardu energetickej účinnosti. Myslím, že na to poukazoval aj Casaras. Vyzývame všetkých, aby sa zapojili do tejto konzultácie zainteresovaných strán, ktorá prebieha do 12. decembra. Následne, začiatkom budúceho roka, v prvej polovici, plánujeme predložiť návrh minimálneho štandardu energetickej účinnosti pre centrá dát. Už teraz slyšíme o veľkom záujme, takže sme pripravení urobiť ďalší krok a predložiť takýto návrh. Dnes však ide o delegovaný akt týkajúci sa označenia, ktorý je prvým krokom. Ale, ako som už povedal, sme na to pripravení. Pracujeme na tom, verejná konzultácia prebieha, analyzujeme všetky odpovede a budeme mať návrh v roku 2025. Ako vidíme, najbližšie roky sú samozrejme mimoriadne dôležité, pretože sa predpokladá, že počet centier dát sa zvýši. Preto je teraz naozaj dôležité, aby sme konali. Odvolávame sa na piaty článok, piaty odsek, ktorý sa týka údajov, takže ako som už povedal, všetko sa opiera na smernicu o energetickej účinnosti, ktorú všetci poznáme. Táto smernica povinná Komisiu publikovať agregované údaje a my poskytujeme tieto informácie dvoma spôsobmi: prostredníctvom verejnej nástennnej tabule, kde zdieľame zhrnuté údaje, ako sú pripravené, a druhý spôsob je, že zdieľame údaje prostredníctvom ročných správ, ktoré poskytujú podrobnú analýzu nahlásených čísel. Pokiaľ je to z časti Komisie možné, budeme údaje publikovať v agregovanej forme. Následne rozhodnú členské štáty, ktoré konkrétne údaje musia ich dátové centrá publikovať. Ide teda o kompromis: členské štáty rozhodujú o tejto veci, ale my zo strany Komisie overujeme, či členské štáty aplikovali pravidlá správne. Ak tak neurobia, podnikneme kroky. Existuje teda povinnosť na základe smernice o energetickej účinnosti publikovať údaje. Členské štáty sú zodpovedné za rozhodnutie, ktoré konkrétne údaje musia byť publikované, ale my overujeme, či sa tak deje.

  37. kontrola, či sú pravidlá uplatňované, a samotné označenie už zvýši transparentnosť týkajúcu sa udržateľnosti jednotlivých dátových centier a to, ako som uviedol, je prvým krokom a cieľom tohto návrhu ďakujem, ďakujem, ďakujem, že ste tu pre vašu odpoveď, bol to veľmi zaujímavý a veľmi citlivý tém, preto máme takú živú debatu prejdime teda k bodu štyri a ospravedlňujem sa kolegovi Stancanellimu za meškanie máme päť minút na misiu do Indie od 21. do 25. septembra 2026 dávam slovo Rafaelovi Stancanellimu ako vedúcemu delegácie pre krátku správu o misii prosím ospravedlňujem sa, pane predsedajúci, vážení kolegovia a kolegyne, s veľkým potešením vystupujem dnes, aby som predniesol výsledky misie našej komisie do Nového Dillí, ktorá sa konala od 21. do 25. septembra a ktorej som mal česť predsedať najprv by som chcel podakovať kolegom z rôznych politických skupín, ktorí sa zúčastnili misie a prispeli k konštruktívnej a podrobnej výmene názorov s našimi indickými partnermi srdečné podakovanie patrí tiež sekretariátu a ITRE komisii, úradníkom a tlmočníkom, ako aj delegácii Európskej únie v Novom Dillí za vynikajúcu organizáciu a cennú podporu počas celej návštevy misia nám poskytla príležitosť stretnúť sa s dôležitými predstaviteľmi indických inštitúcií, vrátane ministrov zodpovedných za vedu a technológiu, ťažký priemysel a energiu, ako aj hlavného vedeckého poradcu vlády okrem toho sme mali priamy dialóg so zástupcami indického telekomunikačného regulátora (TRAI), Indian Institute of Technology, federácie európskych podnikov v Indii a spoločnosti Airbus z týchto stretnutí vyplynul údaj, ktorý považujem za mimoriadne významný: India sa zaujíma o Európsku úniu ide o trh v silnom rozvoji, kde už pôsobí približne 6000 európskych podnikov, čo predstavuje významnú ekonomickú prítomnosť

  38. je dôležité, čo svedčí o potenciáli našich vzťahov a perspektívach ďalšej spolupráce, tiež v kontexte dohovoru o voľnom obchode, ktorý sa práve formalizuje, čo sa týka energetickej a bezpečnosti zásobovania. Prebrali sme si priorítne oblasti energetickej politiky Indie a možné oblasti spolupráce s Európskou úniou. Z diskusie vyplynula jedna veľmi jasná lekcia: diverzifikácia energetických zdrojov je nevyhnutná a energetická transformácia nemôže prebiehať bez troch základných prvkov, a to ekonomickej udržateľnosti, bezpečnosti zásobovania a konkurencieschopnosti. V tomto kontexte musí byť technologická neutralita neoddeliteľným princípom. Diskutovali sme tiež o vodíku, sektore, v ktorom India investuje s veľkou ambíciou. Toto téma stále vyvoláva obavy medzi indickými priemyselnými partnermi. Spolu s ministrom ťažkého priemyslu a ocele sme sa zaoberali aj perspektívami elektrickej mobility, batérií, recyklácie a prístupu ku kritickým surovínam. Spolupráca s Indiou, tiež v kontexte uzavretého obchodného dohovoru, predstavuje príležitosť pre obe strany, aby priniesla skutočné prínosy. Aby však mohla priniesť reálne efekty, musí sa zakladať na vzájomnosti, rovnocennom zaobchádzaní a ochrane výrobných kapacít oboch strán. Ďalšou dôležitou oblastou diskusie bola výskum, inovácia a strategické technológie. Vyzdvihol sa významný potenciál spolupráce v oblastiach ako kvantové technológie, superpočítanie, polovodiče, umelá inteligencia, biotechnológie a vesmír. Zvlášť zaujímavá bola diskusia o indickom prístupe k umelej inteligencii: stratégia, ktorá kladie dôraz na inováciu, predpokladá postupné hodnotenie rizík a, kde je to možné, využíva už existujúce regulačné rámce, pričom sa vyhýba nadmerným preventívnym obmedzeniam. Verím, že aj Európa by sa na túto stratégiu mala pozorne pozrieť.

  39. Európska federácia podnikov v Indii a Airbus nám umožnili podrobnejšie preskúmať príležitosti na indickom trhu a perspektívy rozvoja leteckého sektora, vrátane vývoja a používania udržateľných palív. Misia potvrdila, že príležitosti na spoluprácu medzi Európskou úniou a Indiou sú konkrétne a významné. Aby sme ich však mohli využiť, musí Európska únia dlhodobo preukázať jasnú a pragmatickú priemyselnú víziu a stratégiu. Ďakujem za vašu pozornosť. Ďakujem, Raffaele. Teraz si beru slovo, González Casares. Ďakujem. Myslím si, že misia bola dobrá. Ďakujem organizácii sekretariátu a skupín. Je jasné, že Európa a India – a India a Európa – budú mať príležitosti a tieto príležitosti budú vzájomné. A to môže byť dôležité. Mala by som tiež poďakovať indickým orgánom za ich dobrú vôľu. Myslím si, že existuje nespočetné množstvo príležitostí v rôznych technologických a priemyselných odvetviach, najmä v oblasti energetickej. Ale stretli sme sa aj s niektorými bariérami, napríklad v oblasti automobilovej mobility. Myslím si, že existujú veľmi protekcionistické bariéry, ktoré sa týkajú možnosti vstupu na tento trh. V oblasti energetickej sme však zaznamenali väčšie znepokojenie ohľadom klimatickej diplomacie a obchodu ako ohľadom CIBAM. Indické orgány sú znepokojené a vytvárajú systém obchodovania s emisiami podobný nášmu EU ETS, ale na začiatku o niečo flexibilnejší. To, čo nás upúta, je, že vytvárajú uhlíkový trh pre priemyselné odvetvia, ktoré emitujú, ale nie pre ich energetické zdroje. To nás vedie k podozreniu, že tento systém obchodovania s emisiami bol vytvorený iba preto, aby pôsobil proti CIBAM, a nie ako reálny cieľ naplniť Parížsku dohodu – najmä článok 6.3 a uhlíkové trhy – a znížiť emisie. Ďakujem.

  40. Ďakujem veľmi pekne. Som veľmi zaujatý vašim postojom. Ukončujeme tento bod a prechádzame k bodu päť: misii do Slovinska v Ľubľane od 21. do 22. septembra 2026. Na tento bod máme päť minút. Dávam slovo Jensovi Geierovi zo S&D ako vedúcemu delegácie, aby predniesol krátku správu o misii. Ďakujem, pane predsedajúci. Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia, od 21. do 22. septembra komisia uskutočnila misiu do Ľubľane, aby navštívila ACER, Agentúru Európskej únie pre spoluprácu energetických regulátorov. ACER bol založený v roku 2011, aby koordinovať prácu národných regulátorov na úrovni Únie. Podporuje tvorbu pravidiel a sietí na úrovni EÚ, podporuje konkurenciu a integráciu trhov a monitoruje zneužívanie na trhu. V posledných rokoch sa úlohy ACER rozšírili s energetickej transformácie. Európsky parlament bol vždy silným zástancom ACER, čo robí túto misiu výbornou príležitosťou na výmenu názorov k súčasnej legislatívnej práci a na to, aby sme zblízka videli, ako ACER podporuje ďalšiu integráciu energetického trhu a plní svoj mandát v oblasti monitorovania a vyšetrovania. Počas návštevy nám agentúra poskytla aktualizáciu o súčasnom stave integrácie energetického trhu a o nedávnych vývojoch, ktoré zlepšujú jej fungovanie. Výhody integrácie trhu, ako sú väčšia odolnosť a socioekonomická prosperita, sú už dnes viditeľné. Napriek tomu pretrvávajú výzvy. Úplná implementácia projektov na úrovni EÚ a regionálnej úrovni je kľúčová pre plné využitie potenciálu integrácie trhu, zvýšenie efektívnosti a výkonnosti trhov s elektrinou a podporu spoločných cieľov, ako sú dostupné ceny energie, ciele udržateľnosti a bezpečnosť dodávok. Dôležitým cieľom misie bolo informovať o našej súčasnej a budúcej legislatívnej práci. Na tento účel sme mali veľmi užitočné diskusie o balíčku o sieťach, návrhu sietových poplatkov, nadchádzajúcom balíčku o energetickej bezpečnosti. Taktiež sme diskutovali o monitorovaní ukončenia dodávok ruského plynu a monitorovaní vodíka zo strany ACER. Nakoniec sme dostali aktualizáciu o stave plnenia mandátu ACER.

  41. dve implementácie európskeho rámca na odhalenie a odradenie predajného trhového zneužívania, revízia z roku 2024 nielen rozšírila rozsah regulácie, ale tiež udelila agentúre ASA vyšetrovacie právomoci v prípade transhraničných prípadov. Tieto právomoci umožňujú agentúre ASA zistiť relevantné skutočnosti týkajúce sa potenciálnych porušení pôsobnosti a efektívne podporovať činnosti národných regulačných orgánov pri vymáhaní práva. Na záver návšteva ukázala, že úloha agentúry ASA sa rozširuje a že táto agentúra je kľúčová pre integrovaný, transparentný a dôveryhodný energetický trh. Verím, že toto zhromaždenie by malo aj naďalej podporovať agentúru ASA, vrátane poskytnutia zdrojov potrebných na plnenie jej mandátu. Nakoniec by som chcel podakovať agentúre ASA za prehľadné prezentácie a výmeny názorov a sekretariátu ETA za vynikajúcu organizáciu. Ďakujem veľmi ďakujem a teraz sa presúvame k misii agentúry Enisa v Grécku v Aténach od 21. do 23. septembra 2026. Áno. Prepáčte, kolega, máme na tento bod päť minút. Dám slovo Markete Gregorovej z frakcie Zelení ako vedúcej delegácie pre krátku správu o krátkej správe. Ďakujem veľmi predsedovi a vážené kolegyne, kolegovia, výbor uskutočnil misiu v Aténach od 21. do 23. septembra 2026, ako už bolo spomenuté. Zamerali sme sa na kybernetickú bezpečnosť Únie a činnosť Európskej agentúry pre kybernetickú bezpečnosť (Enisa) a agentúry ISA. Misia bola naplánovaná tak, aby sa zišla s našou prácou v ITRA na revízii nariadení CSA2 a NIS2, ktorých som mimochodom ja aj som spravodajkyňa. Predtým, než sa dostanem k našim zisteniam, by som sa veľmi rada podakovala sekretariátu ITRA za vynikajúcu organizáciu misie. Počas plodných diskusií sme sa zamerali na mandát Enisy a jej prínos pri implementácii rámca kybernetickej bezpečnosti Únie. Bolo zrejmé, že delegácia, že Enisa poskytuje odborné znalosti, vypracúva usmernenia a podporuje kľúčovú spoluprácu medzi členskými štátmi, inštitúciami Únie a samozrejme širšou komunitou kybernetickej bezpečnosti. Enisa však tiež

  42. má podľa svojho personálneho plánu okolo 130 zamestnancov. NIS2, CRA a zákon o kybernetickej solidarity priniesli ďalšie úlohy, CSA2 pridáva ešte viac a finančný výkaz Komisie predpokladá do roku 2031 118 dodatočných pracovných miest. Toto je preto nutné riešiť aj v budúcich diskusiách. Taktiež som sa venoval zmenám a vývojom v oblasti kybernetických hrozieb – ransomware, distribuované útoky typu „odmietnutie služby“, zraniteľnosti v dodávateľskom reťazci a zneužívanie softvérových zraniteľností stále predstavujú významné riziká. Narastajúce využívanie umelnej inteligencie pridáva celú inú dimenziu. V utorok sme diskutovali o AI ako nástroji pre útočníkov a ako cieli. Enisa toho dňa publikovala svoj výhľad hrozieb pre rok 2026, v ktorom uvádza, že malware napísaný s využitím AI je aktívne používaný a asistovaný AI útok získal v cloudovom prostredí práva správcu už za 8 minút. Julový dokument Enisy uvádza údaje pre jednu organizáciu: v prvom štvrťroku 2025 bolo nájdených asi 80 zraniteľností a v prvom štvrťroku 2026 asi 500. S použitím špičkových nástrojov sa teraz denne nájde asi 500 zraniteľností. Od augusta môže Komisia uplatňovať svoje právomoci podľa zákona o AI na hodnotenie všeobecných účelových modelov AI s systémovým rizikom, hoci Únia nemá zamestnancov, ktorí by takéto hodnotenie mohli vykonať – vedecký panel iba poskytuje poradenstvo. Akčný plán z 7. júla prideľuje Enise päť z jej deviatich klúčových opatrení, ale ani jedno z nich nie je právnym úkonom. Pracovný program Enisy nemá samostatnú rozpočtovú položku pre AI a dúfam, že to v spise CSA2 napravíme. Táto misia mi potvrdila niekoľko pravd: kybernetická bezpečnosť prechádza monumentálnou zmenou práve teraz a táto zmena si vyžaduje, aby sme financovali a rozvíjali kapacity a úlohy Enisy. Práve teraz je na to vhodná chvíľa v spise CSA2 a dúfam, že moji kolegovia po tejto misii uvidia vec rovnako. Ďakujem. Áno, ďakujeme. Ďakujem veľmi pekne a teraz prechádzame k bodu sedem novelizačný predpis o kritických surovínách. Máme päť minút, ale náš kolega pán Chahim tu nie je, tak ma požiadal, aby som vám túto informáciu poskytol.

  43. do výboru, takže prvé trojstranné rokovanie o cielenej revízii aktu o kritických surovínách sa uskutočnilo pod írskym predsedníctvom, pričom veľvyslankyňa Kate Moran zastupovala Rade v mene výkonnej podpredsedníčky Komisie a pán Chahim, ktorý vedie parlamentnú vyjednávaciu skupinu a je spravodajcom, uvítal konštruktívne prístupy Rady a zdôraznil, že rozdiely v oblasti cielenej novelizácie sú relatívne malé, čo umožňuje podstatný pokrok na technickej úrovni. Zdôraznil, že spisy majú dva piliery: cielene novelizácie a zriadenie Európskeho centra pre kritické suroviny. Parlament sa snaží dosiahnuť dohodu o celej revízii, vrátane novelizácií a európskeho centra CRM, do konca roka, bez ďalšieho meškania odôvodneného centrálnymi surovinami. Parlament opätovne vyjadril podporu pre samostatnú decentralizovanú agentúru, pretože je to najvhodnejšia štruktúra na zabezpečenie prevádzkovej stability, financovania a demokratického zodpovedania, najmä pre trhové a intervenčné aktivity. Spravodajca tiež poukázal na navrhovaný orgán pre riadenie, urgentný riadiaci výbor, zapojenie zainteresovaných strán a 2 miliardy eur určených pre fond kritických surovín. Rada potvrdila svoj záväzok k revízii, ale podotkla, že musí ešte vypracovať svoj mandát k európskemu centru CRM. Požadovala podrobnejšie zhodnotenie nákladov a prínosov a možných riadiacich štruktúr a požiadala Komisiu, aby čo najskôr poskytla viac informácií. Komisiu uvítala rýchly začiatok rokovaní a zdôraznila dôležitosť flexibility, vyhýbania sa dodatočným administratívnym bremenám a zabezpečenia účinných nástrojov na diverzifikáciu a riešenie kríz v oblasti európskeho centra CRM. Vyjadrila ochotu pracovať na riešení, pričom rešpektuje inštitucionálne kompetencie a nadchádzajúce rokovania o viacročnom finančnom rámci. Ďalšie kroky sú nasledovné: potvrdené technické stretnutia na 11., 18. a 20. novembra, nasledované d’alšou politickou trilógou.

  44. plánované na 9. december, takže to je všetko. Ďalšia otázka, tak sa môžeme posunúť k bodu osem – výmena názorov s Marcom Mishmashom, predsedom Baraku pre rok 2026, Alejandrom Turiagom Gandinim, predsedom Baraku pre rok 2027, a dr. Verenou Weberovou, riaditeľkou Agentúry pre podporu Baraku – orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie. Ďalšie veľmi citlivé téma, tak vám ďakujem. Vítam, vítam týchto významných hostí, ďakujem veľmi pekne za prijatie nášho pozvania. Na tento ročný výmenný dialóg máme približne jednu hodinu, a to po úvodných poznámkach našich hostí. Začneme prvou rundou koordinátorov alebo ich zástupcov, každý má dve minúty, následne pokračujeme s diskusiou v sieni, každý jeden bod. Pozývam všetkých členov, ktorí si prajú vystúpiť, aby si ako obvykle, podľa časového limitu, položili svoje menovky. V prípade, že bude čas, umožním členom, ktorí si prajú položiť dodatočnú otázku, aby tak učinili. Chcem pripomenúť všetkým, vrátane našich hostí, aby sa držali prideleného času. Teraz pozývam pánov Mishmasha, následne slečnu Turiagovú Gandini a dr. Weberovú, aby si vzali slovo na sedem minút každá pre svoje úvodné prehlásenia. Slovo máte vy, ďakujem, pane predsedajúci. Ďakujem. Ďalší snímok. Dovolte mi stručne prejsť dnešný program. Najprv pár slov o Baraku a kancelárii Baraku, potom Alejandra, náš prichádzajúci predseda, predstaví prácu Baraku v roku 2027. Potom dr. Verena Weberová, riaditeľka kancelárie Baraku, a ja predstavíme naše posúdenie DNA. Ďalší snímok. Prečo je Barak tak dôležitý? Naša práca spočíva v tom, aby digitálny jednotný trh fungoval v praxi a aby európske pravidlá prekladali do reálnych prínosov pre konečných užívateľov a podnikov. To znamená dostupné pripojenie, roaming ako doma, znížené náklady v rámci EÚ na hovory a textové správy, to znamená výber a spravodlivé zaobchádzanie, otvorený internet a silné práva spotrebiteľov. To znamená spolahlivé moderné siete podporujúce rozvoj optických vlákien, hladký prechod od medených káblov a nakoniec bezpečný digitálny priestor.

  45. infraštruktúra s odolnými sieťami a vznikajúcimi technológiami – takto BEREC naozaj prináša prínosy európskym občanom a podnikateľom. Ale to sa nedialo samo od seba; vyžaduje to nezávislé regulačné odborné znalosti, silnú spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi a konzistentné regulačné postupy v celej Európe. Preto pracujeme v dvojúrovňovej štruktúre. BEREC poskytuje, ako povedal náš predseda, nezávislé regulačné odborné znalosti, a kancelária BEREC je agentúrou EÚ, ktorá poskytuje profesionálnu a administratívnu podporu BEREC-u, ako aj operačnú kontinuitu pre BEREC. Spoločne tak dbáme na to, aby sa regulácie prelievali do lepšej konektivít a každodenných prínosov pre európskych občanov. Ďalšia strana, prosím. Práca BEREC v roku 2027. Ďakujem pekne. Ďakujem, že ste prišli. Budem sa venovať niektorým témam a nápadom o tom, ako a čo bude náš priamy pracovný program v roku 2027. Ďalšia strana, prosím. Digitálny sektor je kľúčový pre konkurencieschopnosť, inováciu, bezpečnosť a digitálnu suverenitu Európy, ako aj pre vnútorný trh a nakoniec pre blaho našich občanov, keď spájame vedomosti a skúsenosti všetkých odborníkov, stoviek, stoviek „ráz“ v rámci Barack, prispievame k pochopeniu toho, ako sa vyvíja digitálny trh a ako sa vyvíjajú aj technológie. Okrem toho identifikujeme vznikajúce výzvy a ktoré sú najlepšie prijaté opatrenia v rámci politiky založené na prínosoch. Barack, ako viete, má za úlohu byť poradenskou skupinou pre európske inštitúcie, preto sme tu a sme otvorení, aby sme vám pomohli. Dovoľte mi zdôrazniť niektoré oblasti, v ktorých bude práca Barack v roku 2027 obzvlášť relevantná pre priority a legislatívne činnosti tejto komisie. Za prvé, Barack analyzoval a predložil svoj návrh zákona o digitálnych sieťach, ktorý bude neskôr predstavený predsedom Barack. Za druhé, máme Digital Omnibus.

  46. akt o digitálnej spôsobilosti, čiže digitálnej fitness kontrole, ktorá poskytuje príležitosť preskúmať, ako jednotlivé prvky digitálneho zákonníka EÚ spolupracujú, identifikovať duplicity, znížiť byrokraciu a zjednodušiť pravidlá. Barack podporuje ciel' konzistencie a harmonizácie, aby sa zaistila regulatorná koherencia a ulahčilo dodržiavanie predpisov. Barack môže okrem iného podporiť analýzu konzistencie v rámci digitálneho zákonníka, napríklad čo sa týka definícií a governance. Ide o veľmi dôležité témy, ktoré skúmame v rámci digitálnej fitness kontroly, digitálneho omnibusu a tiež v rámci DNA. Stojí tiež za zmienku, ako pravdepodobne viete, že diskusie o zákone o digitálnych sieťach a nariadení o digitálnom omnibus sa priebežne vedú paralelne. V tejto súvislosti musím zdôrazniť, že Barack prispel k ustanoveniam o prepínaní cloud a prenositeľnosti. preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto preto

  47. medzi potrebou bezpečnostných cielov a podmienkami, za ktorých budú siete nasadené, a to najmä u operátorov, musí byť toto opatrenie primerané a založené na posúdení rizík, pričom sa musí zohľadniť priemyselné realita a zabrániť vytvoreniu zbytočných závislostí od obmedzeného počtu dodávateľov. Ďalší snímok, prosím. Teraz stručne načrtnem niekoľko tém, ktoré bude Barack riešiť v nasledujúcom roku. Barack monitoruje vývoj digitálneho trhu v oblasti konektivity, vrátane všetkých pokrokov v tejto oblasti. Satelitná komunikácia je jedným z príkladov. V roku 2027 bude Barack skúmať regulačné a harmonizačné výzvy spojené s konektivitou cez satelit, najmä čo sa týka služieb priameho pripojenia k zariadeniam. Tieto sú teraz dôležité nielen preto, aby sa dosiahlo oblasti bez pokrytia optickými vláknami, ale aj v núdzových situáciách. Zároveň však rozširovanie tohto typu služieb vyvoláva regulačné otázky, ako sú podmienky udelenia povolení, správa spektra, konkurencia, odolnosť a integrácia satelitných a pozemných sietí. Práca Baracka pomôže objasniť tieto otázky. Za druhé, Barack tiež spustí širokú reflexiu o jednotnom trhu pre elektronické komunikácie. Prostredníctvom výmen s zainteresovanými stranami a inštitúciami preskúmame, čo by mal jednotný trh v praxi priniesť, či existuje neuspokojená poptávka po paneurópskych službách a aké stimuly a prekážky ovplyvňujú ich poskytovanie. Nakoniec, prejdite, prosím, na ôsmy snímok. Blaho koncových používateľov je pre Baracka v roku 2027 prioritou. Barack vykoná komplexné posúdenie fungovania odvetvových práv koncových používateľov, pričom zohľadní všetky hodnotenia trhu a technologické pokroky. Barack si je tiež vedomý narastajúcich obáv týkajúcich sa podvodnej činnosti online. V tejto oblasti budeme našu prácu pokračovať tak, že zozbierame verejné autority, inštitúcie, zainteresované strany a poskytovateľov, aby identifikovali a zdieľali osvedčené postupy.

  48. zdieľať praktiky na boj proti podvodným aktivitám a samozrejme budeme monitorovať postupné vyradzovanie zastaralých technológií ako 2G a 3G. Tieto prechody uvoľnia spektrum a umožnia efektívnejšie siete, ale musia byť starostlivo riadené. Proces by sa mal preniesť na nových používateľov a mal by zahŕňať primerané podslová. Kontinuita služieb musí zohľadňovať, že používatelia môžu stále závisieť od zastaralých technológií, a v prípade vzniku nových komunikácií nesmú byť narušené. Na záver: Barack môže podporiť túto komisiu niekoľkými komplementárnymi spôsobmi, a to prispievaním technickými dôkazmi k legislatívnym prehľadom, pomáhaním pri zlepšovaní súdržnosti v digitálnej sfére EÚ a identifikovaním vznikajúcich výziev v oblasti prepojenosti a digitálnych trhov. Ďakujem veľmi pekne, ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, Alejandra. Ďalšia snímka, prosím.

  49. jasnosť v jeho uplatnení na vznikajúce služby a technológie, ďakujem, ďalší snímok prosím. Konkurencia a investície by sa preto nemali predstavovať ako protichodné ciele. Barrak považuje efektívnu konkurenciu za ústredný motor investícií, inovácií a blahobytu spotrebiteľov v pevných sieťach. Rámec musí zachovať schopnosť riešiť úzke miesta v spektre. Barrak vyjadril obavy ohľadom neobmedzených licencií a automatického predĺženia. Ďakujem, ďalší snímok prosím. Zhrnutím podporuje Barack ambíciu DNA a je pripravená podporiť Parlament aj Radu. Žiadame o primeranú a dôkazmi podloženú reformu, skutočné prínosy pre jednotný trh, silnú ochranu koncových používateľov, udržateľnú konkurenciu a nezávislé regulačné orgány s potrebnými zdrojmi na plnenie svojich úloh. DNA musí rešpektovať nezávislosť národných regulačných orgánov a každý nový úkol musí byť doplnený potrebnými zdrojmi. Teraz dávam slovo Verene, riaditeľke kancelárie Barack. Ďakujem. A teraz prechádzame k našej poslednej snímke. Táto snímka nás vlastne vracia na začiatok našej prezentácie: úlohou Barack a kancelárie je zabezpečiť našu budúcu konektivitu pre všetkých európskych občanov a všetky európske podnikania. Vzhľadom na to, že konektivita je vlastne základnou platformou, ktorú potrebujeme v digitálnom svete, v ktorom žijeme, pre systémy AI atď. Aby sme však mohli toto dosiahnuť, potrebujeme udržateľný rozpočet pre Barack a kanceláriu Barack, aby sme mohli efektívne fungovať. V súčasnosti čelíme výzve, že máme neprimerane nízky rozpočet v porovnaní s inými agentúrami podobnej veľkosti. Nachádzame sa v okamihu, keď súčasný rozpočet už nefinancuje náš základný mandát a nemôžeme ďalej pretahovať obmedzené zdroje len na to, aby sme udržali základnú operačnú kapacitu. Chcel by som tiež pod’akovať všetkým vám a Parlamentu za podporu rozpočtu na rok 2027, kde navrhujete mierne zvýšenie pre veľmi potrebnú prácu na fyzickej bezpečnosti a kybernetickej bezpečnosti kancelárie. Ako teraz môžeme riešiť tento problém?

  50. výzva, ktorú predstavuje DNA, je naozaj jedinečnou príležitosť, ako postaviť rozpočet BARNAK a kancelárie na stabilnejšie základy, spolu s nadchádzajúcim viacročným finančným rámcom. Z tohto dôvodu existuje jedna časť DNA, ktorá je tiež veľmi dôležitá: legislatívne finančné a digitálne vyhlásenie. Preto navrhujeme zásadné zmeny v súčasnom návrhu tohto vyhlásenia, aby sa zabezpečili primerané zdroje pre tituly jeden, dva a tri, financované z celkovej európskej dotácie namiesto zo štruktúry financovania prostredníctvom poplatkov, ktorá prináša veľa neistoty. Zoznámili sme sa s tým, že z parlamentu, že tento výbor, výbor ITRA, môže požiadať rozpočtový výbor o vypracovanie stanoviska k legislatívnemu finančnému a digitálnemu vyhláseniu. Veľmi by sme si vážili, keby ste mohli požiadať svojho kolegu o vypracovanie takéhoto stanoviska, pretože to sa doposiaľ neurobilo. Vzhľadom na to, že celková veľkosť rozpočtu je pomerne malá – ide o súbor s hodnotou iba 20 miliónov eur –, rozpočtový výbor sa zvyčajne venuje iba dokumentom nad 100 miliónov. Máme však problém, že celý súbor predstavuje iba 20 miliónov, no vaša pomoc by bola veľmi cenná. Aby som to uzavrel a aby bolo všetko jasné: toto zvýšenie dotácie nie je o obrovskom inštitucionálnom raste, ale ide predovšetkým o to, aby sa mohli efektívne plniť ustanovenia DNA, keď budú schválené spoluzákonodarcami. Chceme, aby ste náš mandát brali vážne a veci dotiahli do konca. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem. Prosím. Späť k predsedovi. Ďakujem, ďakujem. Prechádzame k ďalšiemu kolegovi a v mene skupiny EPP pani Pilar de Castillo.

  51. tu v tejto komisii. Našimi priorítami by malo byť zabezpečenie rámca správy, ktorý bude súčasne účinný a nezávislý. V tejto súvislosti návrh Komisie prináša zmeny v súčasnom inštitucionálnom rámci, najmä – ako viete – vytvorením Úradu pre digitálne siete, ODN, s širšími kompetenciami. Verím, že by sme sa k tejto konkrétnej reforme mali pristupovať s ohľadom na zjednodušenie. Nový rámec správy musí zabrániť inštitucionálnym duplikáciám. V tomto zmysle potrebujeme jasné rozdelenie zodpovedností, pričom BEREC si zachová svoju regulačnú, poradenskú a koordinačnú úlohu a ODN poskytne potrebnú operačnú a administratívnu podporu. Majúc to na pamäti, chcel by som sa zamerať na jeden konkrétny bod, ktorý sa líši od toho, čo som doteraz komentoval, ale ktorý doposiaľ nebol príliš diskutovaný: Ďalšie konkrétne téma, o ktorej by som chcel vypočuť váš názor, sa týka počtu ustanovení v Digital Networks Act. Ako viete, článok 46 delegovaného aktu Komisie predpokladá európsku číselnú stratégiu – článok 46 návrhu Komisie – ktorá navrhuje európsky číselný plán s poradným názorom BEREC a podporou ODTH. Ide o pokračovanie článku 50 s odlišnými ustanoveniami o tomto konkrétnom bode. Skutočne by som chcel vypočuť váš názor na túto tému. Myslím tým, čo si o tom myslíte, pretože toto je oblasť, ktorá nebola príliš diskutovaná v predchádzajúcich debatach, viete. Ďakujem veľmi pekne.

  52. prejdeme na pozemnej úrovni do sveta optických vlákien, kde sa trhová štruktúra mení a zastaraná infraštruktúra sa stáva čoraz menej dôležitou, a to aj vdaka regulatívnym pobádzaniam k tomu, aby sa tak stalo. Svet optických vlákien zlepší kvalitu pre koncových používateľov pevných sietí a aj DNS môže podporiť tento vývoj. Na druhej strane v mobilnom svete máme priame pripojenie satelitov k zariadeniam, ktoré ste spomínali. Satelit ako výzva v nadchádzajúcich rokoch už nie je iba budúcim scenárom a prináša so sebou aj určitú trhovú štruktúru. Vieme, že Starlink sa v Európe rýchlo rozširuje a podpísal partnerstvá s významnými mobilnými operátormi v rámci Únie a zároveň pracuje aj s výrobcami hardvéru tak, aby bežné telefóny mohli priamo pripojiť k satelitným službám. Tým sa budú čoraz viac stávať súčasťou hodnotového retazca. Z vášho pohľadu, keď sledujeme tieto masívne zmeny v nadchádzajúcich rokoch, aké výzvy vznikajú pre národných regulátorov a existuje tiež príležitosť pre silnejšie európske vymáhanie, aby sme mohli lepšie využiť jednotný trh? Lebo jednotný trh, to všetci vieme, sa redukuje na to, čo je jeho skutočné využitie, a nie iba na abstraktný koncept. Druhá otázka znie, ako hodnotíte dôležitosť kritérií suverenity, ktoré by sa mali zohľadniť? Týmto sa teraz zaoberáme najmä v súvislosti s družicovou komunikáciou, ale myslím si, že to môže presahovať ďalej. Môže sa to uplatniť v mnohých oblastiach, ako je prideľovanie spektra alebo veľkoobchodný prístup a tak ďalej. Aký na to máte názor? Lebo sa blíži doba zmenenej komunikačnej krajiny a myslím si, že národní regulátori sú tí, ktorí na to nazerajú z pohľadu zákazníka, čo je, myslím si, veľmi cenný pohľad. Ďakujem vám za moment. Keď už nemáme žiadnych ďalších koordinátorov, Angelico, ak chcete, môžem vám teraz dať slovo, aby ste mohli odpovedať všetkým. Ďakujem. Ďakujem, pani predsedajúca.

  53. Rečník 3de

    Samozrejme, rád prijímam túto ponuku a chcel by som sa pripojiť k dvom predchádzajúcim rečníkom.

  54. Rečník 3en

    chcem sa sa pripojím k svojím kolegom, ktorí už vystúpili

  55. Rečník 3de

    Ďakujem veľmi pekne, že ste dnes tu v trojici – je nádherné vidieť, ako odchádzajúce a prichádzajúce osobnosti spolupracujú v Komisii; to dáva nádej, že práca bude naďalej pokračovať veľmi efektívne. Ďakujem. Mám dve veľmi konkrétne otázky. Prvá z nich ma trápi už niekoľko mesiacov, rovnako ako nášho predsedu, pretože sme pracovali na Vesmírnom zákone. Spojitosť je absolútne kľúčová, ako ste aj vy sám zmieňovali satelitnú spojitosť. Bolo by pre mňa zaujímavé vedieť, či ste sa vy osobne zapojili do prác na Vesmírnom zákone, aký máte naň názor. Nie je to len o satelitných operátoroch; rozsah je veľmi široký – zahŕňa aj tých, ktorí primárne využívajú vesmírne dáta, poskytovateľov, ktorí spadajú pod Vesmírny zákon a sú súčasťou tejto klúčovej infraštruktúry. Zapojili ste sa do toho a ako pozeráte na túto návrh, najmä keď počujeme veľa kritických hlasov zo strany členských štátov? Druhá otázka je tiež, podľa mňa, dôležitá: diskutujeme tu v Európskom parlamente, v rámci rôznych legislatívnych balíkov, o téme „Vyrobené v Európe“ a „Vyrobené s Európu“. To sa týka predovšetkým digitálnej infraštruktúry. Naša otázka znie: ako nezávislí, ako suverénni už teraz sme? Ako nezávislí, ako suverénni by sme chceli byť? Bolo by pre mňa tiež zaujímavé zistiť vaše hodnotenie. Nakoniec, ste, takpovediac, našim poradným orgánom. Máte na toto téma názor a akým smerom sa to bude uberať? Ďakujem veľmi pekne.

  56. Rečník 3en

    Ďakujem, Angelico, za tvoju otázku. Prosím, slovo máte v jej mene. Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Takže najprv dve otázky od Pilar de Castillo. Prvá sa týkala DNA a riadenia: ako vidíme, povedzme, navrhovaný model riadenia – ako môže ovplyvniť našu nezávislosť? Vlastne prvá otázka sa týkala navrhovaného modelu riadenia DNA, druhá už navrhovaných zmien. Navrhované zmeny v riadení zahŕňajú rekonfiguráciu správnej rady ODN a zmeny v rozhodovacích postupoch v rámci riadiacej štruktúry BAR. A vlastne s návrhom nesúhlasíme, pretože náš inštitucionálny model to neumožňuje. vychádza z rovnakého zapojenia nezávislých národných regulátorov, kolektívnej odbornosti a rozhodovania odspodu. Zmena zloženia riadiacej rady alebo oslabenie hlasovacích záruk by mohlo narušiť túto rovnováhu a vytvárať riziká pre nezávislosť regulácie. To, čo navrhujeme, je zachovať rovnaké zapojenie NRAs, zachovať nezávislý charakter rozhodovania Baracka a zachovať navrhované hlasovacie záruky kvalifikovanou väčšinou dvoch tretín pre príslušné orgány. Nové zodpovednosti, ako tiež uviedol riaditeľ kancelárie Barack, musia byť doprevádzané primeranými finančnými a personálnymi zdrojmi. Toto je naše stanovisko k vládnutiu, konkrétne k číslovaniu. Komisia navrhuje novú stratégiu a plán číslovania Únie, d’alšie harmonizovanie riadenia číslovania a prísnejšie podmienky pre pridelenie a používanie zdrojov číslovania. Barack však považuje navrhovaný centralizovaný rámec za neúčelný administratívny komplikovaný, ktorý nepreukazuje jasnú pridanú hodnotu. Mohol by tiež obmedziť flexibilitu NRAs pri spravovaní obmedzených zdrojov číslovania, reagovaní na národné trhové podmienky a riešení vznikajúcich rizík podvodov. Preto naším návrhom je odstrániť navrhovanú stratégiu a plán číslovania Únie.

  57. toto sú články 46 až 47, ktoré zachovávajú diskreciu NRI pri udelení práv na číslovanie, najmä v prípade subjektov iných ako poskytovatelia elektronických komunikačných služieb, a tiež udržujú flexibilitu pri stanovovaní podmienok pre práva na číslovanie, vrátane opatrení na ochranu spotrebiteľov a prevenciu podvodov. Zaisťujú efektívnu medzinárodnú spoluprácu a vymáhacie mechanizmy bez zbytočných centralizovaných postupov a posledným je zachovanie národných právomocí na boj proti podvodom a zneužívaniu, vrátane možnosti udržiavania vyššej úrovne ochrany. Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne. Budem zodpovedať otázky týkajúce sa vypnutia, skutočne postup vypnutia je súčasťou návrhu DNA, je to pomerne náročný proces. Vidíme ho v Baraku ako niečo, čo si vyžaduje dôkladnú analýzu. Samozrejme sme za podporu tohto vypnutia, migrácie z medi na optiku, ako sme to urobili v Španielsku, kde sme boli prvou a jedinou krajinou, ktorá tento proces vypnutia dokončila. Z pohľadu Baraku sme analyzovali postup uvedený v DNA a zdôraznili potrebu väčšej flexibility. Existujú oblasti v jednotlivých členských štátoch, kde by optika neprišla a niektoré miesta by tak neboli dostupné. Je potrebné najmä štátne podpory v niektorých prípadoch, aby sa dosiahlo aj do vzdialených oblastí, to je pre Barak veľmi dôležité, pretože blaho používateľov je jadro. Ako som už uviedol, to by tiež znamenalo satelit, ktorý ste spomínali, ako jednu z najdôležitejších technológií, ktorá môže doteraz dosiahnuť oblasti, ktoré nie sú komerčne dostupné, takže to sú dve veci, ktoré treba zohľadniť: štátne podpory a tiež pevný bezdrôtový prístup, ktorý je ďalšou technológiou, ktorá sa môže použiť na prístup do týchto vzdialených oblastí. Potrebujeme tiež transparentnosť pre koncových používateľov v procese vypnutia medi. V tejto oblasti máme príklad zo Španielska, kde sme boli pre všetkých zainteresovaných strán a koncových používateľov veľmi transparentní, aby pochopili, aké boli kroky, ktoré sa uskutočnili.

  58. na našej webovej stránke bolo oznámených všetkých miestnych zmien, ktoré sa mali implementovať, a doposiaľ všetci alternatívni operátori presne vedeli, kedy sa bude vypínanie medi. Tieto sú teda dve kľúčové myšlienky, ktoré zahŕňa názor pána Baracka: v prvom rade flexibilita a v druhom rade transparentnosť pre všetkých zainteresovaných strán, vrátane koncových používateľov, ktorí sú súčasťou hodnotového reťazca. Toto je jedna vec týkajúca sa vašej otázky. Rád by som sa dozvedel viac o vývoji v oblasti satelitných komunikácií. Intenzívne pracujeme na satelitných technológiách, pretože – ako som už uviedol – sú dôležité pre dosiahnutie odľahlých oblastí. Avšak, ako ste spomenuli, počet dohôd medzi miestnymi mobilnými operátormi a poskytovateľmi satelitných služieb sa zvyšuje. Budeme tieto dohody samozrejme monitorovať s cieľom zachovať konkurenciu ako základný princíp, ktorý musíme zachovať. Sme veľmi spokojní s návrhom otvorenia spektra, najmä pásma 2G, pre satelitné komunikácie, aby sa umožnila účast európskym poskytovateľom satelitných služieb. Ako viete, existuje špeciálna služba priameho pripojenia k zariadeniam, ktorá sa už používala v dôležitých prípadoch, ako sú napríklad lesné požiare v Španielsku minulé leto alebo povodne Dana pred dvoma rokmi. Takto fungovali dohody medzi operátormi a poskytovateľmi satelitných služieb. Ako ste povedali, pracujeme na tomto a budeme tieto dohody monitorovať, aby sme zachovali konkurenciu a chránili európskych operátorov pred operátormi z celého sveta. Ďakujem veľmi pekne, ďakujem veľmi pekne. Máme ešte trochu času navyše, takže by som rád dal slovo Komisií. Ale keďže je tu prítomný člen sekretariátu, ktorý má veľmi… Och, a Erica, prosím, áno.

  59. okay okay. Ďakujem. Ďakujem veľmi za otázky. Prvá je urobená v Európe, urobená pre Európu, kritickí dodávatelia. V Barracke preto vieme, že moderné telekomunikačné siete sú základom celého podnikateľského prostredia a z tohto hľadiska musia fungovať 24 hodín denne, musia byť spolahlivé, musia byť odolné voči všetkým potenciálnym vplyvom zvonku. A preto musia byť budované z vybavenia, ktoré, povedzme, je spolahlivé, musia sa udržiavať spolahlivé dodávateľské reťazce. A z tohto hľadiska musí byť riziko čo najnižšie. Viac preto vieme, že nie je možné urobiť všetko len v Európe. Musí to byť globálne. Ale je veľmi dôležité, aby všetky prvky moderných sietí, európskych sietí, boli budované, čo najviac z dodávateľských reťazcov s nízkym rizikom. Sme preto za to. Ale rovnako dôležité je, aby dodávatelia s vysokým rizikom boli odstránení. Ale rovnako dôležité je, aby sa to robilo tak, aby to neovplyvnilo trh taký, aký je teraz. To znamená, že sa to musí urobiť primerane. Investície, ktoré už boli urobené, musia zostať zachované. Musí to ísť ruka v ruke s dobami amortizácie, aby boli trhové dopady čo najmenšie. Môžem niečo dodať k tomu, čo spýtala pani Nibbler? Sme na konci dôležitej diskusie o vesmírnom zákone a o prepojenosti z jednej strany a o bezpečnosti z druhej. Ďalším bodom je, aby sme sa opýtali Any, aký je stav Únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti a ako súvisí s našim vesmírnym zákonom. Nie je to len o výrobe a autonómii Európy, ale nedosiahneme cieľ byť silní a autonómni, ak nebudeme mať prepojenosť a kybernetickú bezpečnosť ako odvetvie. Mohlo by preto byť zaujímavé spojiť to, vy a vaša kolegyňa, dve agentúry, Barrack a tiež Kybernetickú bezpečnosť.

  60. bezpečnosti, pretože sme museli lepšie pochopiť, ako môžeme pokračovať v našej vesmírnej činnosti v tejto oblasti, preto vám ďakujem, Angelico. Požiadal som pána Mishmashe, aby sa na to znovu zameral, takže sa k tejto téme vrátime neskôr. Teraz máme trochu viac času, ale ako som už povedal, chcel by som slovo predať neprimeraným spôsobom. Dávam slovo pánovi Przemysławovi Kordasiewiczovi z Digiconnect v mene Európskej komisie. Ďakujem, pán predsedajúci. Moje meno bolo vyslovené správne. Vážené dámy a páni, vážení členovia Európskeho parlamentu a vážení zástupcovia Kancelárie a Kancelárie Bara. Európska komisia úzko spolupracuje s Kanceláriou a Kanceláriou Bara. Podporujeme ich každodenné činnosti a prispievame k odborným prácam. Oceňujeme sektorové skúsenosti a odbornosť Kancelárie. Európska komisia navrhla výrazne posilniť Kanceláriu a Kanceláriu Bara, pričom zachováva ich nezávislosť, vrátane nezávislosti od Európskej komisie. V návrhu týkajúcom sa DSA Európska komisia navrhla prideliť Kancelárii a Kancelárii Bara nové povinnosti, ktorých činnosť na úrovni EÚ by bola najužitočnejšia pre jednotný trh EÚ, ako sú autorizácie, spektrum, pripravenosť, odolnosť a satelitné komunikácie. Navrhli sme tiež zjednodušenia a zabránenie duplicitám, a to nielen medzi činnosťou národných regulačných orgánov na národnej úrovni a Kancelárie, ale aj ODN. S ohľadom na to je zásadné zaistiť, aby Kancelária a Kancelária Bara disponovali dostatočnými zdrojmi na plnenie všetkých týchto úloh. To sa rovnako týka prác na DSA, ako aj akýchkoľvek iných rozpočtových diskusií, ktoré sa aktuálne vedú medzi spolurozhodujúcimi orgánmi. Nakoniec rozhodnutie patrí tomuto Parlamentu, Európskemu parlamentu a Rade. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne. A áno, chcel som vám tiež veľmi poďakovať za vašu prítomnosť a za to, že ste všetci tu dnes.

  61. spolu a je to dobré znamenie pre nás veľmi ďakujem budeme mať veľa vecí, ktoré musíme lepšie pochopiť a tiež sa zaoberať MFF a fondom pre konkurencieschopnosť kvôli otázke, ako podporiť európske agentúry veľmi ďakujem a máme tento bod tak by som vám chcel poďakovať za vašu prítomnosť ďakujem ďakujem ďakujem ďakujem veľmi ďakujem

  62. ahoj ahoj

  63. ďakujem, takže môžeme prejsť k ďalšiemu bodu: prezentácia Európskej agentúry pre kybernetickú bezpečnosť ENISA o stave kybernetickej bezpečnosti v Únii. Je to teraz veľmi, veľmi citlivé téma v celej Európe. Preto by som rád privítal pána Johana Lepassara, výkonného riaditeľa ENISA. Ďakujeme, že ste prijali náš pozvánku na prezentáciu správy o stave kybernetickej bezpečnosti v Únii. Na túto debatu máme približne 45 minút. Po úvodnej prezentácii začneme prvú rundu otázok zo strany koordinátorov a ich zástupcov. Následne dostane autor priestor na odpoveď. Pokiaľ to čas dovolí, budeme pokračovať s žiadosťami o slovo. pripomínam všetkým, že máme čas, takže si dajte čas. Teraz dávam slovo pánovi Lepassarovi na 10-minútovú prezentáciu. Slovo máte vy, prosím.

  64. Skóre od 0 do 100 je 71,53. Čo to znamená? Znamená to, že podľa našich hodnotení je EÚ vyspelá, čo sa týka svojej kybernetickej bezpečnostnej pozície. Myslím, že to je niečo, čo by sme si naozaj mali oslávit. EÚ je jedným z najvyspelejších regiónov sveta, čo sa týka kybernetickej bezpečnosti. Meriace vyspelosť v jednotlivých členských štátoch a môžeme povedať, že 22 členských štátov je vyspelých, čo znamená, že ich výsledky v indexe sa pohybujú okolo 70. Dva členské štáty sú pokročilé a tri členské štáty sú etablované, čo znamená, že sú o niečo nižšie ako úroveň vyspelosti. Najvyšší výsledok členského štátu je 81 a najnižší je 57. Toto je rozsah vyspelosti v Únii. Od roku 2024, čo sme pozorovali od poslednej správy o kybernetickej bezpečnosti v Únii, je samozrejme, že došlo k zvýšeniu celkovej vyspelosti sektorov, v priemere – niečo, čo sa opäť dá osláviť. Mnohé z týchto investícií sú poháňané regulačnými požiadavkami, rámcom, ktorý stanovila Únia. Pravidelne vykonávame audity kritických subjektov a oni sami nám hovoria, že to je hlavný dôvod, prečo investujú do kybernetickej bezpečnosti. Bez legislatívnej práce Parlamentu by k týmto investíciám nedošlo a úroveň vyspelosti Únie by nebola na súčasnej úrovni. Myslím si, že to je niečo, čo sa dá osláviť. Zvyšuje sa tiež dôraz na bezpečnosť IKT, bezpečnosť dodávateľského reťazca IKT a bezpečnosť produktov, vďaka novým legislatívnym rámcom, ktoré Parlament zaviedol. Snažili sme sa tiež lepšie definovať procesy riadenia kybernetických kríz v Únii. Samozrejme, v tomto ekosystéme sa objavujú aj problémy. Jedným z najväčších rušivých faktorov v posledných rokoch je pokrok v oblasti pokročilých schopností umelej inteligencie, ktoré mali skutočný dopad na schopnosť kritických subjektov a členských štátov zabezpečiť odolnosť ich postavenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Ak sa pozrieme na krajinu kybernetických hrozieb EÚ pre rok 2026, úroveň kybernetických hrozieb pre Úniu sa hodnotí ako

  65. významný, čo znamená, že aktivita intrúzií zo strany aktérov hrozieb zostáva významná a rôznorodá počas rokov 25 a 26 a samotná krajina hrozieb sa stáva stále komplexnejšia, čiastkové je to aj v dôsledku AI a to, čo sme už aj pozorovali, je schopnosť aktérov hrozieb využívat́ možnosti AI vo svojich útočných operáciách. Keď sa pozrieme na politickú krajinu, tá sa dozrieva. Myslím, že súčasne existujú tri súbežne trendy: implementácia, čo znamená implementovať legislatívu Únie, ktorá bola prijatá, čo v podstate znamená NIS2, konsolidácia CRA, čo tiež znamená, že sa pozeráme, ako môžeme posilniť legislatívny rámec a Komisia samozrejme navrhla rad iniciatív, vrátane prehodnotenia Cyber Security Act, ktorý je mandátom agentúry, a zjednodušenie, samozrejme sa pozeráme na spôsoby, ako by sme mohli eventuálne zjednodušiť legislatívne procesy prosím o ďalšiu stránku ďalšia stránka dobre ďakujem ďalšia stránka kde sú medzery a teraz, bohužiaľ, príbeh nebude taký ružový chcel by som začať s kompetenciami Kybernetická bezpečnosť sa opiera o ľudí a schopnosť odborníkov na kybernetickú bezpečnosť posilniť komunitu a to, čo sme prirodzene pozorovali, je rastúca medzera medzi tým, čo potrebujeme v oblasti odbornosti, a tým, čo máme v oblasti odbornosti 8 %, ktoré vidíte na stránke, predstavuje nárast medzery v kompetenciách, ktorú medzi rokmi 24 a 25 meral Svetový ekonomický forum a ide o globálnu medzeru v kompetenciách nejde len o EÚ a preto je dôležité, aby sme pochopili, že ide o globálnu medzeru v kompetenciách, pretože kybernetická bezpečnosť je globálny byznys neprebieha len v rámci Únie, takže rastúca globálna medzera v kompetenciách ovplyvňuje aj Úniu a navyše máme samozrejme AI, ktorá túto situáciu narúša AI si vyžaduje viac a iné kompetencie od odborníkov na kybernetickú bezpečnosť a často ide o kompetencie, ktoré ešte nemáme

  66. existuje tiež príležitosť aj hrozba, že umelá inteligencia nahradí niektoré vrstvy zručností pomocou agentov AI. Druhým problémom, na ktorý sa chcem zamerať, sú zraniteľnosti, najmä v oblasti IKT a dodávateľských reťazcov. Narušenie spôsobené umelou inteligenciou viedlo k obrovskému exponenciálnemu nárastu v objavovaní a využívaní zraniteľností. V porovnaní s rovnakým kvartálom minulého roka došlo k nárastu o 315 % zraniteľností. Ide o slabiny nachádzané v softvéri a samozrejme schopnosť AI urýchliť objavovanie a využívanie týchto zraniteľností je znepokojujúca. To kladie dodatočný tlak najmä na obrancov kybernetickej bezpečnosti. To je to, čo vidíme z technologického pohľadu. Na druhej strane, keď sa pozerám na národné stratégie, jedným z hlavných problémov je nesúlad alebo nedostatok koordinácie medzi politikami koordinovaného zverejňovania zraniteľností, ktoré členské štáty prijali vo svojich stratégiách. Ide o ďalší problém, ktorý súvisí s dvoma témami, ktoré som uviedol skôr, pretože ak nie sú politické opatrenia pre koordinované zverejňovanie zraniteľností na národnej úrovni navzájom zladené, nebudeme schopní zraniteľnosti zverejňovať bezproblémovo na úrovni Únie. Nakoniec je tiež späté s úrovňou vyspelosti tímov pre riešenie incidentov členských štátov. Opäť sa opierame o index, na ktorý som sa predtým odkazoval: výsledok tohto indexu je 54, čo je približne v strede, ale táto priemerná hodnota veľa nehovorí o realite. Miera vyspelosti členských štátov je veľmi rôznorodá – sú štáty s veľmi vysokou mierou vyspelosti, ale aj pomerne veľa členských štátov s nižšou mierou, čo sa týka tímov pre riešenie incidentov. A to je problém, keď ide o prevádzkové riadenie zraniteľností na úrovni EÚ. Všetky tieto malé problémy sa hromadia do väčšieho problému v Únii, čo znižuje schopnosť Únie reagovať a jej odolnosť voči reakcii na veľké krízy.

  67. sektory som povedal v mojej prvej snímke, že sme zaznamenali nárast zrelosti kritických sektorov a to je pravda, ale zároveň, keď sa pozrieme hlbšie, existuje rozdiel medzi veľkými spoločnosťami a malými spoločnosťami v rámci daného sektora a 27 % MSP majú ťažkosti nájsť zdroje na investície do kybernetickej bezpečnosti, 27 % MSP, ktoré sú vlastne kritické z pohľadu smernice NIS2, chcem zvlášť vyzdvihnúť. Niektoré sektory, ktoré z nášho pohľadu patria do rizikovej zóny, sú železničný, námorný, verejná správa a vesmír, kde aktéri s nižšou úrovňou zrelosti majú ťažkosti udržiavať svoju úroveň kybernetickej bezpečnosti. A to som uviedol aj na svojej poslednej snímke, ako sa tejto medzere postaviť. Chcel som sa posunúť ďalej, ale nazveme to Kompas kybernetickej bezpečnosti. Takže kam sa môžeme posunúť, keď poznáme medzery a úroveň našej zrelosti? Spolu s členskými štátmi a Komisou sme predložili odporúčania, ktoré sa skutočne zameriavajú na posun implementácie smerom k nadnárodnému dozoru a výmene informácií, sledovaním vyššej úrovne zrelosti pre komunity a siete pre riadenie kríz, posilnením kybernetickej bezpečnosti v dodávateľskom retazci a investovaním do podpory rozvoja zručností v oblasti umelnej inteligencie. Na tejto snímke sa zastavím a veľmi rád zodpoviem všetky vaše otázky. Prepáčte, ak som stratil trochu času, nie som perfektný. Téma je veľmi citlivá a preto sme my, škoda, že tu nie je veľa kolegov, pretože o tejto téme diskutujeme vo všetkých našich členských štátoch, vždy, keď máme príležitosť, čo sa deje v našej Európe a vo svete, takže je to veľmi škoda. Teraz dávam slovo mojej kolegyni Angelike Nibblrovej pre prvú rundu. Áno, sprvu je správa vlastne už skôr rozčarujúca, keď vidíme medzery, s ktorými sa tu stretávame. Rád by som začal dvoma otázkami. V súčasnosti sme totiž boli svedkami toho, že v supermarketoch tu sa teploty chladničiek zvýšili, čo spôsobilo veľké škody, to tiež

  68. všeobecne teda vo Švédsku, Fínsku, vo Francúzsku, v Nemecku a v mnohých iných štátoch došlo k incidentom. Možno by ste nám mohli ukázať, ako sa v takomto prípade, keď ide o konkrétny incident, ktorý postihuje viaceré členské štáty, spúšťa mechanizmus a ako to funguje operačne vo vašej oblasti, či to prebehlo dobre alebo či ste z tohoto konkrétneho príkladu načerpali nejaké poučenie, kde musíme ešte dohnať? Druhé téma, ktoré by som chcel ešte viac prehĺbiť, ste oprávnene poukázali na to, že vďaka umelej inteligencii sa exponenciálne zvýšili možnosti vykonávania kybernetických útokov. Čo to konkrétne znamená pre našu politiku? Čo musíme urobiť ešte viac? Aké sú návrhy a úvahy? Ako by sme mali pokračovať ďalej? A predovšetkým, ako ste to spomínali: ako môžeme ešte lepšie podporiť naše malé a stredné podniky? Verím, že toto je naozaj kľúčová oblasť, v ktorej teraz pracujete. Bolo by mi preto vďačné, keby ste sa k téme umelej inteligencie ešte viac vyjadrili a možno pridali aj nejakú úvahu s ohľadom na debatu, ktorú sme práve mali s kolegami, vrátane pani Bergovej: pomáha iniciatíva „Made in Europe“ vyplniť medzery v kybernetickej bezpečnosti alebo na to nemá žiadny vplyv? Ďakujem, Angelico, a teraz slovo má pán Geyer, prepáčte, musím odísť, dobre? A Van der Leij, áno, veľmi ďakujem, pán predsedajúci. Teda tento týždeň sa naši národní lídri konečne stretnú, aby diskutovali o AI. V vašej správe som si všimol, že nárast umelej inteligencie vedie aj k nárastu zraniteľností v našej kybernetickej bezpečnosti. Zaznamenal som, že viac ako 10, myslím, krajín ešte nezačalo s implementáciou bezpečnostných dôstojníkov, ktorých musia menovať podľa

  69. Akt o umelnej inteligencii. Môžete trochu podrobnejšie vysvetliť, aké zraniteľnosti sa zvyšujú kvôli nedostatku úsilia národných vlád pri implementácii tohto aktu? Ďakujem. Dávam si slovo. Pre pár ďalších úvah, ktoré sú v rovnakej línii ako Angelica, ja a pan poslanec Nibbler sa venujeme Aktu o vesmíre a tiež diskusii s panom poslancom Berekom pred vami. Prepájať sa musia konektivita a kybernetická bezpečnosť. Ako túto väzbu ešte viac posilniť? Keďže riziko pre Európu, čo sa týka architektúr s mnohými agentúrami a mnohými oblastami zásahov, prináša s sebou, že niektoré problémy musia byť riešené nielen na úrovni členských štátov, ale aj na úrovni samotnej Európy, najmä čo sa týka jej vnútornej správy. Za druhé: revízia smernice NIS 2. V diskusii o Aktu o vesmíre sme sa nerozhodli zasahovať s lex specialis, aby sme sa vyhli prekrývaniu právnych predpisov, ale to sa samozrejme týka témy. Aké sú teda vaše požiadavky voči tejto smernici? A nakoniec, tretí bod: podčiarkli ste medzeru v kompetenciách v Európe a rozdiely medzi členskými štátmi – niektoré sú si nebezpečenstiev veľmi vedomé, iné menej. Aké nástroje existujú na zníženie tejto medzery, najmä v oblasti kybernetickej bezpečnosti? Ako posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi a európskymi orgánmi a budovať jednotné kompetencie? Lebo je to jeden zo spôsobov, ako formovať európskych občanov prostredníctvom vzdelávania. Ďakujem. Dávam vám slovo, ďakujem, pani predsedníčka. Začínam s panom poslancom Nibblerom s otázkou, ktorú považujem za veľmi podstatnú: čo sa môžeme naučiť z tejto, povedzme, vlny cielenejších incidentov, čo sa týka napríklad chladničiek a ich zneužitia? Myslím, že existuje viacero vrstiev, ktoré môžeme potenciálne preskúmať. Začínam technickou vrstvou a pýtam sa: čo vlastne

  70. príčina, vďaka ktorej mohli aktéri hrozby následne zneužiť. A bolo to dvojaké: prvýkrát ide o správu poverení, pretože výrobca poskytol predvolené heslo pre všetky produkty, čo je flagrantné porušenie princípu „security by default“ a „security by design“ – niečo, čo Európska únia rieši aktom o kybernetickej odolnosti, ktorý nadobúda účinnosť 1. decembra. Tieto produkty sú však už na trhu. A druhýkrát tu bola zraniteľnosť, ktorá bola následne zneužitá. Kombinácia týchto dvoch vecí ukazuje, ako kritická je správa zraniteľností pre odolnosť produktov uvádzaných na vnútorný trh. Akt o kybernetickej odolnosti, povedal by som, je dvadsať rokov oneskorený, ale lepšie neskoro ako nikdy. A v tomto zmysle si je komunita zaoberajúca sa kybernetickou bezpečnosťou istá, že tento rámec v budúcnosti aspoň zabezpečí, že budeme mať na vnútornom trhu oveľa bezpečnejšie a odolnejšie produkty. Problémom je však dedičstvo: ako zabezpečiť, aby výrobcovia podnikli potrebné kroky na riešenie dedičných produktov – produktov, ktoré už nie sú podporované? To je jedna strana toho, čo sme pozorovali, kde vidíme, že existoval problém s tým, ako výrobca navrhol a udržiaval bezpečnosť svojho produktu. Druhým problémom je samozrejme operačná situácia: ako rýchlo sa informácia vymieňala a zdieľala medzi členskými štátmi a príslušnými orgánmi – ktoré sú v podstate národné CERT-y a sieť CERT. Bola veľmi vysoká úroveň výmeny vedomostí medzi členskými štátmi, takže nemôžem povedať, že členské štáty informáciu nezdieľali. Otázka je však: keď orgány členských štátov túto informáciu zdieľajú, ako sa k nej dostanú relevantné subjekty v samotných kritických sektoroch? Aké opatrenia podniknú

  71. aby zvýšili svoju odolnosť a či to robia len voči národným orgánom alebo či existujú európske siete výmeny informácií v rámci jednotlivých sektorov, ktoré môžu využívať. Tam sme identifikovali medzery. Takže naozaj, keď ide o spoločné situačné povedomie, toto je oblasť, kde sa môžu vyvinúť úsilie na to, aby sa informácie zdieľali rýchlejšie, nielen cez národné kanály, ale aj na úrovni EÚ, naprieč rôznymi sektormi. V tomto konkrétnom prípade to bolo dôležité, pretože ukazuje, ako jeden jediný produkt, ktorý sa používal hlavne v supermarketoch a distribúcii potravín, používali aj nemocnice a poskytovatelia zdravotníckych služieb. Ide teda o iný sektor. Medzisektorová výmena informácií je preto kritickým faktorom, ktorý musíme preskúmať, aby sme videli, ako môžeme zabezpečiť rýchlejšiu a efektívnejšiu reakciu. Mám na mysli, že Komisia navrhla v rámci prehodnotenia mandátu mechanizmov, konkrétne pre ransomware útoky – hoci to nebol ransomware útok, ale môžeme si predstaviť, že podobné metódy by mohli využiť hrozby súvisiace s ransomware –, systém včasného varovania, v rámci ktorého by ENISA mohla poskytovať životne dôležité informácie komunite a poskytovateľom kritických služieb o tom, ako sa chránit. A to opäť v spolupráci a koordinácii s národnými orgánmi. Myslím si, že tieto mechanizmy navrhované Komisiou by boli nevyhnutné na to, aby sa predišlo opakovaniu takejto krízy v budúcnosti a aby sa Európa chránila. Otázka umelá inteligencia je samozrejme veľmi relevantná. Jedným z dôvodov, prečo Komisia prirodzene zaviedla akčný plán pre umelú inteligenciu, je... áno, jej význam.

  72. Rečník 1en

    Zvýraznite tri oblasti. V prvom rade využitie – samozrejme aj v súvislosti s ostatnými otázka ctihodného člena — aký je tam problém, problém je samozrejme v tom, že pri využívaní schopností umelnej inteligencie sa aktéri ohrozujúci systémy dokážu veľmi ľahko a rýchlo nájsť zraniteľnosti a slabiny v našich systémoch, tieto zraniteľnosti ľahko a rýchlo využiť a tak získať prevahu. Pre obrancov nebude také jednoduché jednoducho nasadiť agentov umelnej inteligencie na obranu svojich sietí, pretože musia zabezpečiť aj bezpečnosť a odolnosť služieb, ktoré poskytujú. Rýchle aplikovanie záplaty problém nevyrieši, alebo ho dokonca môže ešte zhoršiť. Obranca je preto v tejto hre vždy v nevýhode. A umelá inteligencia môže dlhodobo, samozrejme, byť aj príležitosťou pre obrancu, pretože umelá inteligencia môže pomôcť výrobcom napríklad overiť a validovať, že ich produkty nemajú zraniteľnosti pred uvedením na trh. Krátkodobo je to však jasne viac útočnou stratégiou. Kde spočíva kritickosť? V prvom rade musíme využiť tieto schopnosti na ochranu spoločných verejných statkov v digitálnom ekosystéme, a to open source softvéru. Existuje milióny knižníc open source; všetky využívajú výrobcovia produktov alebo poskytovatelia služieb. Nie všetky sú však udržiavané. „Sirota knižnica“, teda tie, ktoré sa používajú, ale nie sú udržiavané, sú kritické. Musíme sa snažiť ich zabezpečiť. Komisia vypracovala na toto konkrétne akčný plán. Sme s ním v súlade a koordinujeme ho s členskými štátmi, aby sme zabezpečili kritické aktíva s otvoreným kódom v dostupnom časovom okne. Ale nemôžeme zabezpečić všetko. Vyžaduje to peniaze a ľudí, a toho nám práve chýba.

  73. Je preto jasné, že musíme urobiť ťažké rozhodnutia. Snažíme sa však čo najlepšie pripraviť európskych poskytovateľov služieb, ktorí sú súčasťou verejnej správy, aby boli lepšie pripravení zvládnuť túto búrku. Druhou otázkou sú samozrejme schopnosti. A opäť, budem sa riadiť akčným plánom v oblasti umelnej inteligencie, keď Komisija predpokladala, že spoločne s Spoločným výskumným centrom sa vytvorí testovacie laboratórium pre európske subjekty, podniky a kritických poskytovateľov služieb, aby mohli v budúcnosti využívat tieto schopnosti na testovanie svojich produktov a služieb a zabezpečiť si prístup k týmto schopnostiam, keď to bude potrebné. Existujú však aj otázky, ktoré presahujú akčný plán a týkajú sa viac priemyselnej politiky a schopnosti Európy vytvoriť ekosystém, v ktorom budú môcť európski vývojári v budúcnosti vstúpiť a poskytovať takéto schopnosti. Som preto presvedčený, že som odpovedal nielen na otázku pani Niebler, ale aj na otázku ctihodného pána, ktorý práve odišiel. Pokiaľ ide o otázky predsedu, veľmi dobre. Myslím, že máme čas, tak si vezmem chvíľku na rozvinutie témy. V prvom rade v komisii pre kybernetickú bezpečnosť je pravda, že máme mnoho platforiem, sietí a komunít. A kybernetická bezpečnosť nie je jednoduchá ani, povedzme, priama cesta. Pretože sa týka mnohých rôznych sektorov – výrobcov produktov, výskumnej komunity, vzdelávateľov atď. – potrebujeme, aby rôzne komunity hrali rovnakú hru, ktorá z nášho pohľadu je hrou kybernetickej bezpečnosti. To si vyžaduje veľké úsilie v oblasti koordinácie a spolupráce. Vyžaduje to tiež mentalitu vytvárania kultúry kybernetickej bezpečnosti okolo týchto vecí. Nie som veľkým zástancom jednotného prístupu, pretože si nemyslím, že to je riešenie. Verím však, že nájsť spoločnú víziu a spoločnú stratégiu je niečo, čo určite pomáha. A v tomto prípade sa Unijná stratégia kybernetickej bezpečnosti stáva veľmi užitočnou.

  74. K NIS2 a jej revízii nechcem komentovať príliš veľa. Môžem iba prezradiť jednu vec: moji voliči, ktorí sú národné kybernetické bezpečnostné autority, hneď ako bola smernica prijatá, prišli za mnou s hlavnou sťažnosťou, prečo smernica nie je nariadenie. Čo som považoval za pomerne zaujímavé. Ale myslím si, že existuje snaha nájsť spôsoby, ako implementovať európsky kybernetický bezpečnostný rámec oveľa efektívnejšie, jednotnejšie a súdržnejšie. Je teda potreba špecifickej legislatívy v oblasti kybernetickej bezpečnosti nad horizontálnu úroveň? Pochybujem. Uvediem si niekoľko príkladov. Je vôbec rozdiel medzi hlásením incidentu v energetickom sektore, čo sa týka kybernetickej bezpečnosti, a napríklad v nemocnici? Incident by sa mal hlásiť podobným spôsobom. Zraniteľnosť by sa mala riadiť podobným spôsobom. Samozrejme, s prihliadnutím na rôzny kontext jednotlivých sektorov. Principy kybernetickej bezpečnosti sa totiž medzi sektormi nemenia. Zmena môže nastat iba v ich aplikácii, ale samotné principy zostávajú rovnaké. Preto z pohľadu kybernetickej bezpečnosti podporujeme horizontálny prístup k kybernetickej bezpečnosti, zjednodušený, jednotný prístup v sieti, ako implementovať kľúčové princípy kybernetickej bezpečnosti, či už ide o hlásenie incidentov alebo riadenie zraniteľností. A Komisii naozaj sledovala rovnaký prístup, ako to ukazuje napríklad návrh na jednotný vstupný bod v rámci digitálneho balíka. Nakoniec zručnosti. Aké nástroje môžeme ponúknuť? Keby som vedel odpoveď na túto otázku, pravdepodobne by som neosedel na tejto lavici. Založil by som startup a využil túto vedomosť. Keďže to, čo sme doteraz videli, je, že to vyžaduje úsilie na rôznych úrovniach. Jedným z nástrojov, ktoré musíme uplatniť, je koordinácia a pochopenie smeru, ktorým sa pohybujeme, aby rôzne úrovne a rôzne orgány mohli prijímať primerané rozhodnutia v rámci toho istého rámca alebo spoločnej vízie.

  75. To, čo sme doteraz videli, je to, že aj keď sa zvyšuje počet kritických subjektov v kritických sektoroch, namiesto toho, aby si zamestnávali profesionálov v oblasti kybernetickej bezpečnosti, spolupracujú s externými poskytovateľmi spravovaných služieb kybernetickej bezpečnosti. Títo poskytovatelia však potrebujú kvalifikovaných odborníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti, aby mohli poskytovať tieto služby. Je preto potrebná väčšia harmonizácia, možno aj konsolidácia, aby sa na trhoch vytvorili podobné úrovne dôvery, aby sme mohli dôverovať rôznym poskytovateľom služieb kybernetickej bezpečnosti. Môžeme dôverovať aj rôznym systémom certifikácie a overovania zručností. Tak sa služby budú môcť lepšie poskytovať cez hranice, zlepší sa poskytovanie služieb a zvýši sa úroveň dôvery. Lebo opäť – žiadny členský štát to nedokáže sám. Žiadny sektor to nedokáže sám. Je potrebná nadsektorová a nadnárodná spolupráca v tejto oblasti. A zručnosti sú vlastne oblasťou, kde k tejto spolupráci dochádza. Ak teda nepoznáme úroveň zručností poskytovateľa služieb z iného členského štátu, hospodárstvo bude váhať s tým, aby využilo tieto služby. Dôsledkom toho sa zníži odolnosť. Povedal by som teda, že rámce dôvery sú jedným z nástrojov v oblasti zručností. Spoločné systémy overenia a certifikácie by mohli pomôcť.

  76. Rečník 2en

    Ďakujem aj za úvahy. To by mohlo v skutočnosti otvoriť novú debatu. Niektorí ďalší kolegovia chceli vystúpiť. Áno, prosím. Gonçalves, slovo máte vy.

  77. Rečník 1en

    Ďakujem, pán predsedajúci, a všetko najlepšie. Ďakujem aj pánovi Lapassartovi za prácu, ktorú vykonáva ANIS. Dúfam, že nebudeme musieť čakať na startup, aby sme zistili, aké nástroje budeme v budúcnosti potrebovať pre verejné inštitúcie. A myslím si, že v tejto veci musíme riešiť to, čo sa v Európe udialo za posledné týždne. Je to téma, o ktorom sa v tomto Parlamente pravidelne diskutuje. Ale tieto hybridné narušenia postihli rôzne krajiny a rôzne členské štáty. Supermarkety, a myslím, že ešte dôležitejšie, banky krvi sa stali terčom vonkajšej manipulácie, ktorá spôsobila významné straty zásob. A nespomínajúc falošné bombové hrozby na viacerých letoch v Európskej únii. Všetky tieto udalosti sa pohybujú v sivej zóne spôsobovania škôd bez prekročenia prahu konvenčného konfliktu, a všetky si vyžadujú vážne zváženie našej kybernetickej pripravenosti. Je to téma, o ktorom sme sa báli počas posledného roka, ako sa spoločnosti vlastne prispôsobili týmto scenárom. Ale pravdepodobne by som mal tri otázky pre vás. Za prvé, vzhladom na špecifické zraniteľnosti, aká by bola najvyššia priorita a odporúčanie ANIS na zlepšenie odolnosti Európskej únie? Za druhé, myslíte si, že sa stretávame s nedostatkom legislatívy, alebo ide len o otázku implementácie operačnej technológie? A za tretie, ale nie menej dôležité, čo sa týka popredných a vysoko kvalitných služieb kybernetickej bezpečnosti: Európa sa spolieha hlavne na externých dodávateľov, alebo je náš ekosystém dostatočne rozvinutý? Ďakujem.

  78. Rečník 3en

    Ďakujem. Takže sa snažím odpovedať na otázky tak, ako boli položené. Možno existujú rôzne uhly pohľadu, z ktorých sa dá na rovnaký problém pozerať. Už som pani Niebler vysvetlil postoj agentúry týkajúci sa bezpečného dizajnu a bezpečného prednastavenia v produktov, ktoré obiehajú vnútorný trh. Otázku, ktorú si myslím, že Nariadenie o kybernetickej odolnosti kladie spravodlivo a priamo do kompetencie výrobcov produktov, aby ju vyriešili. Samozrejme, existujú oblasti, kde môžu verejné orgány, ako je ANISA, pomôcť tým, že vytvoria špecifické usmernenia pre výrobcov produktov — ako môžu zabezpečiť, že ich produkty budú navrhované aj bezpečným spôsobom. Nedávno sme vydali príručku pre výrobcov produktov, špeciálne pre malé a stredné podnikania, pre inžinierov produktov, ktorí nie sú odborníkmi na bezpečnosť — ako môžu navrhnúť svoje produkty čo najbezpečnejšie a udržiavať túto bezpečnosť počas celého životného cyklu. Ak teda tieto kroky aplikujete, a nie sú príliš komplikované, môžete zabezpečiť primeranú úroveň bezpečnosti svojich produktov. Aspoň primeranú z pohľadu samo-hodnotenia, ktoré vyžaduje Nariadenie o kybernetickej odolnosti. Teraz je to kľúčový prvok, pretože všetci závisíme od výrobcov produktov, aby naozaj implementovali koncepty bezpečného dizajnu, nielen aby hovorili, že majú radi bezpečný dizajn, ale aby ho aj uviedli do praxe. A to je kľúč, ktorý rozhodne o tom, či bude vnútorný trh v budúcnosti dôveryhodnejší a odolnejší alebo nie. Vynaložili sme preto veľa úsilia na pomoc výrobcom produktov, európskym výrobcom produktov, samozrejme v prvom rade, ale naše usmernenia sú zadarmo pre všetkých a môžu sa aplikovať globálne. Sme tiež pripravení pomáhať s technickými špecifikáciami, pričom technická špecifikácia je vlastne akýmsi miništandardom. Taktiež s normalizačnými orgánmi, aby sme zabezpečili existenciu noriem, a viem, že sa teraz vynakladá veľké úsilie, aby sa zabezpečilo, že všetky normy pre produkt

  79. budú výrobcovia dodaní včas. Keď CRA nadobudne účinnosť 1. decembra 2027. Existujú preto veci, ktoré môžeme urobiť, aby im pomohli, ale napokon zodpovednosť spočíva na výrobcoch – tých, ktorí uvádzajú výrobky na trh, udržujú ich a distribuujú. A samozrejme, pre nás je kritickou súčasťou softvér, keď hovoríme o kybernetickej bezpečnosti. Produkt teda obsahuje digitálny prvok. Ten je riadený softvérom, ktorý musí byť navrhovaný bezpečným spôsobom. Tu sa opäť uplatňuje umelá inteligencia a my už vieme, že väčšina softvéru, väčšina kódu, ktorý sa dnes píše, je písaná pomocou umelnej inteligencie. Vývojári kódu využívajú teda možnosti umelnej inteligencie na písanie kódu. Používajú komponenty od iných, a je tiež mimoriadne dôležité vedieť, ako bezpečne využívať umelú inteligenciu na písanie bezpečného kódu. Je to opäť oblasť, kde agentúra môže pomôcť a už stanovila pokyny. Takže teraz robím reklamnú kampaň, ale skutočne si pozrite na webstránku ANISA, ak ste tvorcom kódu alebo výrobcom produktov. Čo nám chýba, chýba nám legislatíva alebo implementácia? Podľa môjho názoru, čo sa týka legislatívy, legislatívny a politický rámec v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako to vyplýva aj zo správy o stave kybernetickej bezpečnosti, je viac menej úplný. Nie sú žiadne zrejmé medzery. Samozrejme, pretože ekosystémy sa menia a sú v neustálom pohybe, niekedy musíme pridať konkrétny prvok. To, čo môžeme urobiť, je konsolidácia a zjednodušenie. Myslím, že to nemôžem povedať dostatočne často, ale naozaj verím, že neexistuje rôzny spôsob hlásenia incidentu alebo zraniteľnosti v porovnaní so sektormi. Nepotrebujeme teda 20, 30, 40 rôznych spôsobov. Existuje jeden jednoduchý spôsob a tento jednoduchý spôsob by mal fungovať. A odvolal by som sa tiež na správu Európskeho dvora audítorov, ktorá bola vydaná pred pár týždňami, kde sa uvádza, že rámec hlásenia incidentov, rámec situačného povedomia, motor v Európe, ktorý bol zavedený, má veľa

  80. V tom je piesok. Preto to nemôže fungovať hladko. A časť tohto piesku sú samozrejme rôzne spôsoby, ako sa veci implementujú, rôzne predstavy. Zjednodušenie legislatívneho rámca je preto veľmi dôležitým motivačným faktorom. Aj konsolidácia, aby sme lepšie chápali, kto je zodpovedný, kto by sa o to mal postarať. Ale hlavné úsilie by sa malo zamerať na implementáciu toho, čo sme už stanovili. Zabezpečiť, aby to malo reálny dopad v praxi. A v tom bude ANISA pôsobit a ja sa teším, že ako zástupca agentúry môžem podporiť členské štáty pri implementácii legislatívneho rámca, podporiť výrobcov produktov pri uplatňovaní legislatívneho rámca, ale aj podporiť kritické subjekty a kritické sektory spadajúce pod NIS2. Tak, aby tieto kritické subjekty a sektory implementovali legislatívny rámec efektívne. Niečo som si na koniec načmáral, ale neviem písať – ani svoje vlastné písmo neviem prečítať – takže ospravedlňujem sa za nečitateľné písmo.

  81. Rečník 2en

    Áno, prepáčte, služby kybernetickej bezpečnosti na čele a s vysokou rukou, ak si myslíte, že sme si už vyvinuli vlastnú sieť alebo sa hlavne spoliehame na externého dodávateľa.

  82. Rečník 3en

    Máte pravdu, existujú dve spôsoby, ako sa na to pozerať. Mám na mysli, že to záleží aj na službách, ale ANISA pôsobí aj v mene Európskej komisie a riadi kybernetickú rezervu. A spôsob, akým riadime rezervu v oblasti kybernetickej bezpečnosti, je v podstate taký, že spolupracujeme s dôveryhodnými poskytovateľmi spravovaných služieb kybernetickej bezpečnosti, takže keď členské štáty pocit’ujú, že potrebujú podporu pri riešení konkrétnych incidentov alebo potrebujú podporu na zvýšenie odolnosti kritických subjektov, ktoré podľa ich vlastných hodnotení hrozieb a rizík sú ciel’mi, zapájame súkromných poskytovateľov služieb, aby mohli pomôcť týmto členským štátom. Všetci títo súkromní poskytovatelia služieb, s ktorými spolupracujeme, sú v európskom vlastníctve a pod európskou kontrolou. Takže európske peniaze daňových poplatníkov investujeme do európskych podnikov, aby pomohli európskym podnikom. A nezaznamenali sme, že by na trhu existovala významná medzera, že by nebol k dispozícii konkrétny služba s európskymi kapacitami. Na tomto základe teda môžem povedať, že nevidím žiadnu pozorovateľnú medzeru v tejto konkrétnej oblasti. Samozrejme, vieme, že existujú možno aj iné oblasti, kde musíme zaistiť, aby Európa mala dostatočné kapacity, či už ide o to, že máme dostatočný výpočtový výkon na to, aby sme mohli naozaj využívat špičkové AI modely, alebo aby sa samy modely vyvíjali v Európe. To je ďalšia vrstva služieb, ktorou sa ANISA zatiaľ veľmi nezaoberá. Ale samozrejme, v rámci akčného plánu pre umelú inteligencia teraz spoločne s Spoločným výskumným strediskom vytvárame testovacie laboratórium, ktoré nám poskytne informácie o kapacitách a ako ďaleko ešte musí trh v Európe ísť.

  83. Rečník 1en

    Ďakujem veľmi pekne. Za tento zaujímavý výmenný názorov, ak už nikto nechce nič dodať, skončili sme našu schôdzu komisie na toto ráno a stretneme sa popoludní. Ďakujem veľmi pekne.

  84. Rečník 2en

    Ďakujem.